Meteory - od bolidov až po kozmický prach



Prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc.

Astronomický ústavu SAV


Keď sa spätne pozrieme na výsledky získané za posledných 50 rokov v oblasti výskumu meteorov, zistíme, na rozdiel od mnohých iných oblastí astronómie, že naši predchodcovia, ktorí začínali fakticky od nuly, bez akejkoľvek techniky, ktorú dnes považujeme za neodmysliteľnú, boli neobyčajne vedecky zdatní ľudia. Ich výsledky sa síce doplnili a spresnili, ale vo veľkej väčšine potvrdili ich závery, získané vizuálnymi a teleskopickými pozorovaniami, teda voľným okom a malými ďalekohľadmi. Treba oceniť ich bezpríkladnú vytrvalosť, najmä pri opakovaných pozorovaniach meteorických rojov, premyslenosť metód pozorovania a dôkladnosť spracovania získaných hodnôt. Pozorovania pod vedením prof. Vladimíra Gutha ale najmä prof. Ľubora Kresáka s kolektívom vynikajúcich pozorovateľov, akými boli Milan Antal, dr. Ján Štohl, dr. Margita Kresáková a mnohí ďalší a nimi odvodené výsledky, napríklad o zastúpení čiastočiek podľa ich hmotností, vyjadrené funkciou jasnosti rojových i sporadických meteorov i hlavné poznatky o štruktúre meteorických rojov a sporadického pozadia zostali v platnosti aj po zavedení fotografickej i radarovej techniky a stali sa štandardom pri nadväzovaní na jemnejšiu zložku medziplanetárnej hmoty, ktorú možno pozorovať výkonnejšími radarmi, televíznou technikou alebo kozmickými detektormi.

Pred polstoročím ešte len matne presvitala spojitosť meteorov s  ich materskými telesami – kométami a  asteroidmi. Trvalo desaťročia, kým skladaním jednotlivých výsledkov pozorovaní komét, asteroidov i meteorov došlo k  jasnej predstave o postupnom úbytku hmotnosti komét, ich rozpade a následnej  tvorbe meteorických prúdov v medziplanetárnom priestore. Jedným z  najzaujímavejších poznatkov je práve postupný vývoj takéhoto prúdu z kométy, ktorý dnes už, vďaka počítačovej technike dokážeme sledovať do ďalekej minulosti i budúcnosti. Kométa Halley a  jej dva meteorické roje – Orionidy a Eta Akvaridy sú názorným príkladom takéhoto vývoja. Vďaka tomu, že tento prúd častíc sa u nás pozoroval v spolupráci s viacerými observatóriami vyše pol storočia (najmä radarovou technikou v spolupráci s Ing. M. Šimekom a jeho kolektívom z Ondřejova, dr. B.A. McIntoshom z Kanady, dr. P.B. Babadžanovom z Dušanbe a dr. G. Cevolanim z Bologne), odvodili sme dnes už všeobecne uznávané poznatky nielen o vláknitej štruktúre prúdu, ale aj o vývoji dráhy kométy,  jej pravdepodobnom zachytení Jupiterom asi pred 230 000 rokmi,  jej vtedajšej veľkosti a úbytku hmoty. Pri návrate kométy Halley r. 1986 sme z odvodenej hustoty prúdu predpovedali pravdepodobnú zrážku sondy Giotto v blízkosti jadra s dvoma časticami, čo sa aj skutočne potvrdilo, i keď väčšina autorov projektu rátala s viac než o 1 rád nižšou hustotou prúdu častíc. Bolo to významné potvrdenie správnosti našich predstáv.

Podobným prípadom boli Lyridy, ktorých materským telesom je kométa Thatcher (1861I). Analýzou mimoriadnej aktivity meteorického roja Lyríd sme s veľkou pravdepodobnosťou ukázali, že „finálne“ meteorické telieska neunikli priamo z jadra materskej kométy, ale zo skôr uvoľneného úlomku, čo je mimoriadne dôležité pre správne chápanie vývoja kometárneho jadra. Odhadli sme čas, ktorý uplynul od uvoľnenia úlomku z materskej kométy, ktorý spôsobil mimoriadnu aktivitu roja Lyríd v roku 1982. Za predpokladu rýchlosti vzďaľovania úlomku 0,5 m/s došlo k jeho oddeleniu asi pred 70 obehmi t.j. približne 30 000 rokmi.

Pozornosť si zasluhujú aj výsledky skúmania štruktúry meteorického komplexu Tauríd, z ktorých vychádzajú viacerí zahraniční pokračovatelia, ale aj Perzeíd, Alfa Kaprikorníd a najmä Leoníd, ktoré sa prejavujú hustým vláknom v  podobe meteorického dažďa. Takmer celý náš kolektív sa zapojil do týchto prác a získané výsledky prešli celým








Text k obrázku: Celooblohová komora pre sledovanie jasných meterov na streche observatória na Skalnatom Plese. V pozadí Lomnický štít.



meteorickým svetom a  cez mnohé medzinárodné konferencie a sympóziá. O našom uznávanom postavení vo svete svedčí aj to, že Medzinárodná banka dát meteorických dráhových a fyzikálnych parametrov prešla nedávno zo švédskeho Lundu od prof. B.A. Lindblada na naše pracovisko, i to, že v súčasnosti máme aj predsedu Komisie pre meteory a meteority pri Medzinárodnej astronomickej únii. Iste s tým súvisia aj uznania z  NASA, ktoré sa dostalo našim pracovníkom za vedenie kometárnej i meteorickej časti Medzinárodného programu International Halley Watch, ale aj fakt, že nášmu pracovisku ako jedinému z  východných krajín Európy poskytla NASA už tretí súbor častíc kozmického prachu zo svojho družicového programu na podrobnú mineralogickú a chemickú analýzu, ktorú uskutočňujeme v spolupráci s  viacerými pracoviskami SAV. Výsledky získané v spolupráci s ústavom materiálov SAV viedli k rozpracovaniu teórií rozptylu žiarenia na nesférických, nepravidelných časticiach kozmického prachu i  k overovaniu teórií pohybu jemnej zložky medziplanetárneho prachu v kozmickom priestore.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú meteority, teda tie telesá, čo dopadnú až na Zem. Celooblohové parabolické zrkadlá snímané fotografickými komorami sledujú oblohu počas jasných nocí na viacerých miestach Slovenska ako súčasť Európskej bolidovej siete. Pomohli vo viacerých prípadoch k spresneniu poznatkov o väčších telesách než akými sú bežné meteoroidy. Boli identifikované dokonca aj bolidové roje. Jedinečným spôsobom nám prospel nález meteoritu Rumanová, nazvaného podľa lokality nálezu, ktorý je rýdzo slovenským meteoritom.  Jeho kozmický pôvod a  identifikácia ako chondritu bola potvrdená v spolupráci s Geologickým ústavom Dionýza Štúra a jeho detailná analýza urobená v spolupráci aj s Geofyzikálnym ústavom SAV a s prof. Funakim z Japonska. V súčasnosti, v spolupráci s prof. Cevolanim z Bologne, sa u  nás analyzuje úlomok meteoritu Fermo, ktorý pred niekoľkými rokmi dopadol v Taliansku.

Meteoroidy nie sú oddelené od ostatných zložiek medziplanetárnej hmoty; sú súčasťou celého komplexu prejavov dynamicky i fyzikálne súvisiacich telies v rozsahu až 40 rádov hmotnosti. Ak zoberime do úvahy aj plynnú a iontovú zložku napr. chvostov komét je tento rozsah ešte väčší. Nemožno ich oddeliť ani od širšieho medzihviezdneho galaktického priestoru, v ktorom sa pohybuje celá slnečná sústava. Veľká pozornosť sa dnes venuje odlíšeniu častíc medziplanetárneho a medzihviezdneho pôvodu, najmä na základe skúmania dráhových parametrov častíc, predovšetkým ich heliocentrických rýchlostí. Dá sa povedať, že dnešný meteorický výskum, ktorý v celej jeho šírke sleduje aj naše Oddelenie medziplanetárnej hmoty AsÚ SAV, sa prelína aj s výskumom prachových diskov okolo hviezd a  výskumom slnečného vetra a jeho vplyvom na jemnú zložku medziplanetárnej hmoty. Pri výskume meteoritov a evolúcie dráh meteoroidov treba brať do úvahy aj ich spätosť s kozmogonickými teóriami. K štúdiu genetických súvislostí jednotlivých zložiek medziplanetárnej hmoty neobyčajne prispela aj homogenizácia Medzinárodnej databázy dráh meteorov, ktorá sa v spolupráci s prof. Lindbladom uskutočnila na našom pracovisku. Tu sa vypracovala aj nová metodika pre odlíšenie malých meteorických rojov od sporadického pozadia, ktoré dali podnety k hľadaniu ich materských telies. Súčasne aktualizácia tejto medzinárodnej databázy významne zvýšila použiteľnosť dát pre postrehnutie množstva ďalších súvislostí pri výskume medziplanetárnej hmoty.


Prezentované výsledky vo výskume meteorov dosiahli pracovníci Astronomického ústavu SAV Vladimír, Guth, Anton Hajduk, Mária Hajduková, jr., Igor Kapišinský, Miroslav Kocifaj, Ľubor Kresák, Margita Kresáková, Luboš Neslušan, Vladimír Porubčan, Ján Svoreň, Ján Štohl a Judita Zvolánková.


Text k obrázku na ďalšej strane: Spektrum meteoru z roja Perzeíd nasnímané na Skalnatom Plese v noci 12/13. augusta 1966.