EN
SAV
História Astronomického ústavu SAV
História Astronomického ústavu SAV siaha do obdobia II. svetovej vojny, kedy bolo v neľahkých podmienkach v r. 1943 vybudované Štátne observatórium vo Vysokých Tatrách na Skalnatom Plese.
V roku 1950 sa stalo Observatórium pobočkou Ústredného astronomického ústavu v Prahe. Od roku 1951 patrilo Štátne observatórium pod správu Slovenského ústredia vedeckého a technického rozvoja v Bratislave. V roku 1952 bolo začlenené do Slovenskej akadémie vied a umení. V roku 1953 vznikla Slovenská akadémia vied a z Observatória vznikol Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied (AsÚ), ktorý sa stal jedným zo zakladajúcich ústavov SAV.
Sídlo štátneho observatória bolo na Skalnatom plese, vrátane administratívy, knižnice a vedenia Observatória. V r. 1950 administratíva presídlila do Tatranskej Lomnice do Vily Tatra, ktorá sa na 37 rokov stala domovom tatranských astronómov, kým sa nepresťahovali do novej budovy na Starolesnianskych lúkach. V r. 1955 časť pracovníkov odišla do Bratislavy, kde vytvorili detašované pracovisko Oddelenia medziplanetárnej hmoty.
V roku 1957 vznikla iniciatíva pozorovať slnečnú korónu a kozmické žiarenie, k čomu bolo potrebné mať observatórium vo veľkej nadmorskej výške. Tak sa zrodil odvážny plán výstavby Observatória na Lomnickom štíte. Celá výstavba sa úspešne ukončila v roku 1962, kedy sa uskutočnilo prvé pozorovanie protuberancií 20cm korónografom (Zeiss Jena) na Lomnickom Štíte. V r. 1970 pribudol do Observatória na Lomnickom štíte druhý korónograf, identický s prvým.
Kompletizácia observatórií AsÚ sa zavŕšila v r. 1987, keď boli na Starolesnianskych lúkach nad obcou Stará Lesná postupne vybudované tri pozorovacie pavilóny:
- veľký Horizontálny slnečný ďalekohľad so spektrografom, (50 cm hlavné zrkadlo, F=35m),
- pozorovací pavilón pre pozorovanie Slnka a
- pozorovací pavilón pre stelárnu astronómiu.
V tom istom roku tam bola dokončená aj hlavná budova AsÚ, kam sa presídlili pracovníci z Tatranskej Lomnice.
Technické vybavenie všetkých observatórií prechádzalo postupnou obmenou, pričom najväčšia modernizácia sa uskutočnila v rokoch 2008-2015. Vďaka štrukturálnym fondom z EÚ investoval AsÚ viac ako 6 miliónov EUR do ďalekohľadov, post-fokusových zariadení, optovláknového a rádiového spojenia na Skalnaté pleso a Lomnický štít, do celooblohových bolidových kamier a do výpočtovej techniky.
Observatórium na Skalnatom Plese začalo pracovať najprv s ďalekohľadom s priemerom zrkadla 60 cm (Zeiss Jena), ktorý sem bol premiestnený z Hurbanova (Stará Ďala). V r. 1978 bol tento už značne opotrebovaný ďalekohľad, nahradený moderným 60cm teleskopom (Zeiss Jena). Do malej kupoly bol v r. 1961 zakúpený 30cm astrograf (Zeiss Jena) na pozorovanie atreroidov a komét. Tento bol v r. 2001 vymenený za 61cm zrkadlový ďalekohľad (výrobca: J. Drbohlav), čo výrazne posunulo dopredu náš výskum malých telies slnečnej sústavy.
Po vybudovaní observatórií v Starej Lesnej, bol jeden pavilón vybavený novým 60cm teleskopom (Zeiss Jena) podobným ako na Skalnatom plese a v druhom pavilóne bol umiestnený dvojitý slnečný refraktor (20cm a 15cm) pre pozorovania slnečnej fotosféry a chromosféry. Po ukončení pozorovaní Slnka v pavilóne v Starej Lesnej v r. 2002 bol zakúpený 50cm teleskop (výrobca: J. Drbohlav) pre stelárnu astronómiu.
V súčasnosti, vďaka Štrukturálnym fondom EU je observatórium na Skalnatom plese vybavené 1.3m teleskopom s modernými postfokusovými zariadeniami: ešeletovým spektrografom, IR kamerou a dvomi velkoformátovými CCD kamerami. Pôvodný 60cm ďalekohlad bol prenesený do Starej Lesnej, kde nahradil 50cm teleskop. V budove Skalnatého plesa je aj vlastné pokovovacie zariadenie na pokovovanie zrkadiel až do priemeru 145cm.
Koronografy na Lomnickom štíte dostali špičkové postfokusové zariadenia pre spektropolarimetriu slnečnej atmosféry: CoMP-S – Koronálny multikanálový polarimeter a SCD – Slnečný chromosférický detektor. Na observatóriu v Starej Lesnej boli oba 60 cm teleskopy vybavené ešeletovým spektrografom a CCD kamerou. Pre vysoko-výkonné výpočty boli zakúpené 2 výpočtové klastre IBM (systém x3755 M3) spolu ponúkajúce 128 výpočtových jadier.
K histórii AsÚ patrí aj prevádzka rozsiahlej vedeckej knižnice, kde sú od vzniku AsÚ sústreďované a doplňované tisícky vedeckých časopisov a odborných publikácií, a ktorá je internetom prepojená so svetom.
Od r. 1955 nepretržite vydáva AsÚ vedecký časopis „Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso“, indexovaný vo svetových vedeckých databázach, kde publikujú svoje vedecké výsledky naši aj zahraniční vedci.
Začiatok vedeckej činnosti AsÚ datujeme dňom 19. september 1943, kedy sa v dobudovanom observatóriu na Skalnatom plese uskutočnilo a zaznamenalo prvé pozorovanie slnečných škvŕn.
Spočiatku sa AsÚ nečlenil na vedecké oddelenia, ale pracovnici sa venovali viacerým odborným činnostiam súčasne. S postupom špecializácie vznikli historicky tri vedecké oddelenia, ktoré sa venujú slnečnej fyzike, výskumu medziplanetárnej hmoty a hviezdnej astrofyzike.
Výstavba observatória na Skalnatom Plese
Observatórium na Skalnatom Plese
Výstavba observatória na Lomnickom štíte
Observatórium na Lomnickom štíte
-
Areál Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej: zľava budova Horizontálneho Slnečného ďalekohľadu so spektrografom, Pavilón G1, v strede za ním hlavná budova AsÚ a úplne vpravo pavilón G2.
-
