Slnko a prejavy jeho aktivity
V utorok 13. novembra v Mlynskej doline v Bratislave na túto tému vystúpi Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV.
Známy odborník na Slnko a popularizátor vedy RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici – akože inak – sa bude venovať nielen najnovším poznatkom o tejto našej najbližšej hviezde, ale aj vývoju ľudského poznania o nej.
• Slnko je kopa horiaceho kameňa len o málo väčšia ako Grécko – tvrdil grécky filozof Anaxagoras v roku 434 p. n. l.
• Sú ľudia, ktorí zo Slnka robia žltú škvrnu (maliari), no sú aj takí, ktorí zo žltej škvrny robia Slnko (astronómovia)
• Slnko by bolo nudnou hviezdou, ak by na jeho povrchu neboli magnetické polia.
Aké je teda Slnko – naša najbližšia hviezda? Odpoveď na túto otázku sa vám pokúsi dať Vojtech Rušin v utorok 13. novembra o 17.30 h v posluchárni F1, v pavilóne F1 na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Mlynskej doline v Bratislave.
Predsa však na úvod pár slov o Slnku, ako ho predstavuje Vojtech Rušin: "Zo stručnej charakteristiky dnešného poznania Slnka môžeme uviesť, že Slnko je najbližšia hviezda, ktorá svojou gravitáciou a elektromagnetickým žiarením ovplyvňuje všetko dianie v slnečnej sústave. Slnko nám dáva svetlo, teplo a energiu, ktorá má svoj pôvod v jeho jadre pri termojadrových reakciách, počas ktorých sa každú sekundu premení okolo 650 miliónov tón vodíka na hélium a veľmi malú časť z tejto energie dostáva naša Zem. Napriek tomuto obrovskému číslu, zásoby vodíka v jadre Slnka sú také, že Slnko približne rovnakým tempom bude žiariť ešte ďalších 5-8 miliárd rokov (vek Slnka je 4,6 miliardy rokov). Slnko je plynné teleso, zložené zo 75 percent vodíka, 23 percent hélia a 2 percenta iných prvkov a okolo svojej osi sa otočí raz za 27,3 dňa (synodická rotácia). V jeho jadre je teplota 17 miliónov K, na povrchu už len 5700 K, aby vo veľmi riedkej koróne sa zvýšila na 1-5 miliónov K. Slnko je najbližšie plazmové teleso, umožňujúce študovať zákony magnetohydrodynamiky. Na povrchu Slnka sa pozorujú zaujímavé úkazy – tmavé škvrny, chladné protuberancie, superhorúce erupcie, a ejekcie koronálnej hmoty, ktoré súhrnne nazývame slnečná aktivita a perióda ich výskytu je okolo 11 rolov. Z najvrchnejšej zložky atmosféry Slnka – koróny, vyteká neustály prúd častíc, ktorý poznáme pod menom slnečný vietor. Ten obmýva so siločiarami magnetického poľa Slnka aj našu Zem a spôsobuje poruchy v celej heliosfére. Slnko je mimoriadne dynamický útvar – od jeho vnútra až po korónu a ukážky z tejto dynamiky na základe pozorovaní z kozmickej sondy SOHO a viacerých umelých družíc Zeme budú tiež demonštrované."
Obrázky:
Astronóm Vojtech Rušin - aj tentoraz medzi pozornými poslucháčmi.
Protuberancia.
Slnko – naša najbližšia hviezda.
Fotosféra: slnečná škvrna a granuly.
Erupcia.
Ejekcia koronálnej hmoty.
Predstava Slnka ako božstva – India asi 2000 rokov p.n.l.