Príďte na Stretnutia s vesmírom
Popularizačné prednášky tatranských astronómov v Bratislave. O slnečnej astrofyzike bude 16. 10. o 17.30 h rozprávať Ján Rybák.
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK pozývajú všetkých zvedavcov a záujemcov o vesmírne javy a astronómiu na prednášku "Slnečná astrofyzika pred 101 rokmi a dnes", ktorá sa uskutoční v utorok 16. októbra 2007 o 17.30 h v Bratislave na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Mlynskej doline v pavilóne F1, v posluchárni F1. Prednášať bude astronóm RNDr. Ján Rybák, CSc. z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Prednáška je prvou z cyklu šiestich popularizačných astronomických prednášok v Bratislave, ktoré pripravuje Astronomický ústav SAV v rámci projektu Stretnutia s vesmírom, financovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV).
V prvej časti prednášky Slnečná astrofyzika pred 101 rokmi a dnes priblíži Ján Rybák začiatky výskumu Slnka na Slovensku i jeho prvé výsledky, ktoré dnes majú viac ako 100 rokov. Napriek tomu, tieto, tak trochu až muzeálne prístupy, stále dokážu zaujať nielen svojou – z nášho dnešného pohľadu - naivnosťou, ale i odbornou a technickou invenciou.
Ako sa to všetko zmenilo vďaka práci mnohých astronómov po uplynutí jedného storočia, to bude obsahom druhej časti prednášky, ilustrovanej viacerými príkladmi pozorovaní, analýzy a výsledkov astrofyzikálneho výskumu slnečnej atmosféry v Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. "S prekvapením zistíte, že okrem zrejmých rozdielov sa dajú nájsť i paralely hoci v obdobiach tak veľmi vzdialených v čase. Samozrejme rozdiely v technických možnostiach i v dosiahnutých výsledkoch sú obrovské. Slnko dnes sledujeme rôznymi špecializovanými ďalekohľadmi, umiestnenými na zemskom povrchu na tých najlepších observatóriách, ako i prístrojmi umiestnenými v kozme na viacerých sondách a družiciach. Slnko dnes už preto poznáme omnoho podrobnejšie a je pre nás oveľa pochopiteľnejšie. Stále však ostávajú i nezodpovedané otázky...," povedal nám astronóm Ján Rybák.
Nájsť na ne odpovede, to je úloha dnešných slnečných astrofyzikov, tzv. slniečkárov. Dnešná práca slovenských slnečných astronómov pomáha overovať naše poznatky o Slnku porovnávaním výsledkov numerických simulácií konvekcie (prúdenia slnečnej plazmy) v povrchových vrstvách Slnka s pozorovaniami, pri ktorých sa používajú najlepšie pozorovacie možnosti, aké sú dnes na svete k dispozícii. Záujmu slnečných astrofyzikov sa nevyhol ani problém ohrevu slnečnej koróny, ktorý stále nie je doriešený pre viacero útvarov, ktoré dnes môžeme pozorovať v slnečnej koróne - "korune" Slnka - najmä pomocou kozmickej techniky.
Astronomické prednášky v Bratislave - PROGRAM:
- 16. 10. 2007 – RNDr. Ján Rybák, CSc.: Slnečná astrofyzika pred 101 rokmi a dnes
- 23. 10. 2007 – RNDr. Theodor Pribulla, CSc.: Extrasolárne planéty
- 30. 10. 2007 – RNDr. Ľuboš Neslušan, CSc.: Posledné štádiá formovania Slnečnej sústavy
- 6. 11. 2007 – Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.: Je počet 8 planét definitívny?
- 13. 11. 2007 – RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.: Slnko a prejavy jeho aktivity
- 20. 11. 2007 – RNDr. Ján Žižňovský, CSc.: Spektroskopia na veľkých ďalekohľadoch
Všetky prednášky sa uskutočnia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Mlynskej doline v pavilóne F1, v posluchárni F1 vždy v utorok od 17.30 h.
Pod fotografiami v prílohe je plagát s programom na stiahnutie vo formáte PDF.
Obrázky:
Obrázok detailu slnečnej koróny zachytávajúci spleť slučiek magnetického poľa nad slnečným limbom. Tieto koronálne útvary vidíme vďaka žiareniu 8-krát ionizovaných atómov železa, ktoré vzniká pri teplotách okolo 1 milióna Kelvinov. (TRACE, NASA/Lockheed)
Historický obrázok Slnka, získaný Haleom v roku 1889, pomocou prístroja nazývaného spektroheliograf.
Časť slnečného povrchu v oblasti mimo aktívnych oblastí snímaná pracovníkmi Astronomického ústavu SAV pomocou Holandského otvoreného ďalekohľadu v apríli 2006.