Vojtecha Rušina prijal sultán Tuaregov
Z astronomickej výpravy do ďalekého afrického Nigeru sa úspešne vrátila expedícia AsÚ SAV pod vedením Vojtecha Rušina.
Zatmenie odhaľuje tajomstvá koróny
Z profesionálnych tímov, ktoré cestovali do pásma úplného zatmenia Slnka, sa expedícia Astronomického ústavu SAV nachádzala najzápadnejšie. Takže vôbec nie je zveličovaním, ak konštatujeme, že Vojtech Rušin patril k prvým profesionálnym astronómom, pred ktorými Slnko 29. marca celkom zakrylo svoju tvár.
Úplné zatmenia Slnka sú jedinečnou príležitosťou ako pozorovať najvrchnejšiu zložku slnečnej atmosféry – korónu, ktorá sa ani v súčasnej dobe do vzdialenosti približne 700 tisíc kilometrov od slnečného povrchu nedá pozorovať prístrojmi zo Zeme, či z umelých družíc našej Zeme alebo kozmických sond, napr. SOHO. Mesačný tieň (o šírke asi 150 km) sa po zemskom povrchu pohyboval rýchlosťou asi 1 km za sekundu od východných brehov Brazílie, cez Atlantický oceán, severnú časť Afriky, Stredozemné more, Turecko až do západného Mongolska, kde sa zatmenie končilo pri západe Slnka.
Dvojčlenná expedícia Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici v zložení RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. a Peter Zimmermann sa vybrala pozorovať slnečnú korónu do Nigeru, k oázam Bilma a Dirkou, kde bola najvyššia pravdepodobnosť pekného počasia a dĺžka úplného zatmenia na centrálnej čiare bola 4 minúty a 4 sekundy. Oázy v púšti sa nachádzajú asi 1500 km na severovýchod od hlavného mesta Nigeru. Anabáza stratenej debny s tubusom ďalekohľadu mala napokon šťastný koniec.
Prijatie u sultána
Ešte 25. marca oboch účastníkov expedície prijal v Agadeze najvyšší sultán Tuaregov Ibrahim Oumarou, ktorý sa informoval o poslaní ich cesty a zároveň sa poďakoval za výber tohto pozorovacieho miesta. Sultán bol dobre informovaný o prvej ceste Vojtecha Rušina za zatmením Slnka do Nigeru v júni 1973. Tri dni predtým totiž Vojtecha Rušina prijal minister cestovného ruchu a remeselníctva Nigerskej republiky Amadou Nouhou, ktorého stručne informoval o cieľoch ich cesty do Nigeru, o Slovensku a regióne Vysoké Tatry.
Strastiplná cesta
Vojtech Rušin o dobrodružnej ceste hovorí: "Cesta na zatmenie bola veľmi náročná. Z Tatranskej Lomnice sme sa presúvali vlakom do Bratislavy, autom do Viedne a odtiaľ letecky cez Paríž do hlavného mesta Nigeru, do Niamey. Z Niamey do Agadezu sme cestovali linkovým autobusom, čo je vzdialenosť 950 km a autobus ju zdolal za neuveriteľných 11 hodín, pri piatich zastávkach na občerstvenie a výmenu šoférov (autobus bol neklimatizovaný a teplota vonkajšieho okolia oko 40 stupňov Celzia nad nulou). Z Agadézu do okolia Bilmy sa cestovalo terénnymi autami Toyota, s pohonom na všetky 4 kolesá, ale aj tak sme ich občas museli tlačiť, ak sa hlboko zaborili do piesku, prípadne podkladať protipieskové pásy, ktoré sme už dobre poznali z našej prvej cesty na zatmenie do Nigeru v roku 1973. Pozorovacie stanovište sme mali na polopieskovej-polokamennej pôde medzi pieskovými dunami. Počasie nám vcelku prialo, hoci ráno bola hmla a padajúci piesok zo vzdialenej pieskovej búrky. Mimochodom, aj my sme počas tejto cesty zažili dve pieskové búrky, pri ktorých sa dohľadnosť na niekoľko minút zmenší na menej ako 50 metrov. Pričom samo cestovanie po rovinatom teréne medzi dunami v piesku je veľmi ťažké, pretože nemáte po ruke nijaký záchytný bod."
Päť defektov sprievodných vozidiel spôsobilo, že expedícia sa na miesto dostala len v podvečer zatmenia, takže na celú prípravu techniky zostávalo iba šesť hodiny – dve večer a štyri ráno.
Napokon – "happy end".
Po nádhernej bezoblačnej noci ranné zore neveštili nič dobrého – hmla a rozvírený prach značne znižovali viditeľnosť. Napokon okolo deviatej sa hmla rozptýlila a tesne pred zatmením nastali vyhovujúce podmienky.
"Korónu sme pozorovali pomocou objektívu ZEIS s priemerom 10 cm a ohniskovou dĺžkou 100 cm," hovorí Vojtech Rušin o výsledkoch. "V priebehu zatmenia sme získali celkom 25 fotografických záberov s rozdielnymi expozičnými časmi od 1 sekundy do 1/350 sekundy. Získané zábery sú veľmi dobrej kvality, po digitalizácii budú použité na štúdium jemných štruktúr v dolnej koróne. V spolupráci s výsledkami iných expedícii, ktoré sa nachádzali v Lýbií, Stredozemnom mori a Turecku budeme môcť študovať dynamiku jemných štruktúr bielej koróny, ktorá ešte nie je celkom známa. Získané výsledky sa v konečnom dôsledku budú používať na štúdium rozdeleniam magnetických polí na povrchu Slnka, zodpovedné za slnečnú aktivitu, ktorá vplýva na procesy nielen v heliosfére, ale aj na Zemi, vrátane človeka."
Foto: V.R.
Obrázky:
Vojtech Rušin na stanovišti - turban je najlepšou ochranou pred slnkom a prachom.
Slnečná koróna ako ju odfotografovala expedícia.
Na orientáciu - mapka Nigeru s trasou expedície.
Sprievodné vozidlá.
Stanovište pred vetrom chránili zaparkovaným autom.
Peter Zimmermann - ako inak, v turbane.
Rozlúčka na letisku - zľava Vojtech Rušin, riaditeľ miestnej cestovnej kancelárie Omar a Peter Zimmermann.
Tmavé slnká priťahujú objektív Vojtecha Rušina v rôznych podobách...
