Kométy v bratislavskom PKO
V stredu 19. apríla o 18.00 hod. bude o kométach prednášať Eduard Pittich z Astronomického ústavu SAV.
Cyklus astronomických prednášok v Malej sále bratislavského PKO organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko pravidelne raz za mesiac. Prednášajú odborníci z Astronomického ústavu SAV, s množstvom dokumentačného materiálu, obrázkov aj videoprojekcií. Súčasťou prednášky vždy na záver je aj diskusia s návštevníkmi, odborníci radi odpovedia na všetky otázky.
RNDr. Eduard Pittich, DrSc. z bratislavského Oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV ku svojej prednáške pod názvom Kométy a Mauna Kea dodáva:
"Najstaršie písomné záznamy o kométach sa zachovali zo 4. storočia p. n. l. Pochádzajú z Číny. Originálne kresby komét nájdeme v Hodvábnej knihe Ma-Wang-Tui.
Kométy náhlym objavením sa na oblohe a rovnako i neočakávaným odchod, museli pútať pozornosť ľudí už od chvíle, keď si začali uvedomovať svet okolo seba. Boli ako vzhľadom, tak aj pohybom celkom iné ako dominantné telesá nebies – Slnko a Mesiac.
Keď sa na oblohe objavila kométa, ľudia v nej dlho nevideli kozmické teleso, ale predzvesť čohosi strašného, tajomného. Ešte napríklad v roku 11 p. n. l. Rimania verili, že kométa predpovedala násilnú smrť Marka Vispenia Agrippu. V roku 451 vraj kométa bola príčinou porážky Attilovho vojska, ktorú utrpelo od Rimanov a Vizigótov pri Chalons. V rovnakom duchu kométy chápali ešte mnohé ďalšie generácie našich predkov.
Zásluhou Aristotela sa až do 16. storočia udržal názor Chaldejcov, podľa ktorého kométy neboli nič iné, iba obrovské víry v zemskej atmosfére. Názor ľudí na kométy zmenil až v roku 1577 dánsky hvezdár Tycho de Brahe, keď zistil, že kométa, ktorú pozoroval, nemala merateľnú paralaxu. Musela byť teda ďalej ako Mesiac. Potvrdil tak definitívne pozorovania Regiomontana z roku 1472 a dostal kométy z atmosféry do kozmického priestoru.
Dodnes sme pozorovali už stovky komét, niektoré z nich pri viacerých návratoch k Slnku. Vieme ako sa pohybujú v slnečnej sústave, z čoho sa skladajú, a viacmenej aj ako vznikli. Poznáme mechanizmus ich žiarenia. Zdá sa preto, že o nich vieme už takmer všetko a astronómovia by mohli zamerať svoj výskum na iné kozmické objekty. Je to naozaj tak? Ak áno, prečo spoločnosť mrhá značné finančné prostriedky na ich výskum. Priniesol experiment kozmickej sondy Deep Impact niečo nové o týchto telesách? Sú pozorovania komét najväčšími ďalekohľadmi ešte potrebné? Je adaptívna optika a výkonná výpočtová technika najväčších astronomických observatórií účelne využitá na ich pozorovanie? Je pravdou, že kométy predstavujú pre nás nebezpečenstvo? "
O tom všetkom sa viac dozviete v stredu 19. apríla o 18.00 h v Malej sále bratislavského PKO priamo od Eduarda Pitticha.
Obrázky:
Kométa Hale-Bopp 17. marca 1997.
Takto zaznamenal svoje pozorovania kométy astronóm Peter Apian v roku 1532.
Gemini North, jeden z dvojičiek 8-m ďalekohľadov na hore Mauna Kea na Havajských ostrovoch.
Japonský 8,3-m ďalekohľad SUBARU a dva 10-m ďalekohľady Keck I a Keck II na Mauna Kea.
2,2-m starček Havajskej univerzity, Gemini North a 3,6-m CFHT (Canadian-France-Hawaian Telescope) ďalekohľady na Mauna Kea.
Pohľad na horu Mauna Kea z mestečka Hilo.
