V Turíne nás reprezentuje aj veda
Počas olympiády na výstave „Veľhory sú nielen územím športu, ale aj vedy“ predstavíme Observatórium na Lomnickom štíte.
Výstava pod týmto názvom bude počas zimnej olympiády otvorená v priestoroch slávnej Turínskej univerzity, ktorej korene siahajú do začiatku 15. storočia. Predstavia sa nej vysokohorské vedecké pracoviska z celého sveta, medzi nimi renomované vysokohorské observatória z Francúzska, Švajčiarska, Talianska, Nemecka, ale aj Izraela, Turecka, či Arménska.
Svoje zariadenia a výskumy na Lomnickom štíte v Turíne predstavia Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici a Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Tatranskí astronómovia sa prezentujú aj svojim ďalekohľadom - dvojitým koronografom s objektívom o priemere 20 cm a ohniskovou vzdialenosťou 400 cm, pomocou ktorého mimo úplných zatmení Slnka získavajú unikátne pozorovania jeho najvrchnejšej atmosféry - koróny. Na základe týchto pozorovaní sa dá pripraviť variabilita 11-ročného cyklu slnečnej aktivity, tzv. koronálny index, ktorý sa dnes vo svete so svojou dĺžkou trvania (od roku 1939) považuje za jeden z hlavných indexov slnečnej aktivity vo viditeľnej časti elektromagnetického spektra. Na výstavke okrem ukážky priebehu koronálneho indexu slnečnej aktivity sú aj fotografie protuberancie a slnečnej koróny zo zatmenia Slnka.
Slnko svojou žiarivou energiou podmieňuje existenciu života na Zemi, no eruptívne procesy, ktoré na jeho povrchu pozorujeme, majú škodlivé účinky na Zem a biosféru, vrátane človeka. Výskumom koróny a kozmického žiarenia (existuje medzi nimi vzájomná prepojenosť) sa tatranské pracoviská veľmi aktívne zapájajú do medzinárodnej spolupráce a aj pri riešení vzťahov Slnko-Zem, ktoré je čím ďalej, tým pre ľudstvo dôležitejšie (zmena klímy, ničenie prístrojov na umelých družiciach, výpadky rozvodných elektrických sústav a pod).
Košickí experimentálni fyzici predstavujú svoje pracovisko na meranie intenzity kozmického žiarenia pomocou neutrónového monitoru, ktoré sa tiež nachádza v priestoroch Observatória na Lomnickom štíte. Jeho úlohou je meranie tzv. sekundárneho kozmického žiarenia, ktoré vzniká interakciou primárneho kozmického žiarenia so zemskou atmosférou. Keďže intenzita tohto žiarenia klesá s nadmorskou výškou (či presnejšie s atmosférickým tlakom), je vhodné umiestňovať takéto zariadenia čo najvyššie.
Neutrónový monitor a pozorovanie emisnej koróny na Lomnickom štíte sú významnou súčasťou celosvetovej siete podobných zariadení a nimi získané pozorovania putujú vedcom celého sveta.
Zlaté ani strieborné medaily na výstave v Turíne udeľovať zrejme nebudú, ale astronómovia a kozmickí fyzici budú našu krajinu bezpochyby reprezentovať prinajmenšom rovnako úspešne ako naši športovci. V každom prípade si želáme, aby boli úspešní jedni aj druhí.
Výstava pod týmto názvom bude počas zimnej olympiády otvorená v priestoroch slávnej Turínskej univerzity, ktorej korene siahajú do začiatku 15. storočia. Predstavia sa nej vysokohorské vedecké pracoviska z celého sveta, medzi nimi renomované vysokohorské observatória z Francúzska, Švajčiarska, Talianska, Nemecka, ale aj Izraela, Turecka, či Arménska.
Svoje zariadenia a výskumy na Lomnickom štíte v Turíne predstavia Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici a Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Tatranskí astronómovia sa prezentujú aj svojim ďalekohľadom - dvojitým koronografom s objektívom o priemere 20 cm a ohniskovou vzdialenosťou 400 cm, pomocou ktorého mimo úplných zatmení Slnka získavajú unikátne pozorovania jeho najvrchnejšej atmosféry - koróny. Na základe týchto pozorovaní sa dá pripraviť variabilita 11-ročného cyklu slnečnej aktivity, tzv. koronálny index, ktorý sa dnes vo svete so svojou dĺžkou trvania (od roku 1939) považuje za jeden z hlavných indexov slnečnej aktivity vo viditeľnej časti elektromagnetického spektra. Na výstavke okrem ukážky priebehu koronálneho indexu slnečnej aktivity sú aj fotografie protuberancie a slnečnej koróny zo zatmenia Slnka.
Slnko svojou žiarivou energiou podmieňuje existenciu života na Zemi, no eruptívne procesy, ktoré na jeho povrchu pozorujeme, majú škodlivé účinky na Zem a biosféru, vrátane človeka. Výskumom koróny a kozmického žiarenia (existuje medzi nimi vzájomná prepojenosť) sa tatranské pracoviská veľmi aktívne zapájajú do medzinárodnej spolupráce a aj pri riešení vzťahov Slnko-Zem, ktoré je čím ďalej, tým pre ľudstvo dôležitejšie (zmena klímy, ničenie prístrojov na umelých družiciach, výpadky rozvodných elektrických sústav a pod).
Košickí experimentálni fyzici predstavujú svoje pracovisko na meranie intenzity kozmického žiarenia pomocou neutrónového monitoru, ktoré sa tiež nachádza v priestoroch Observatória na Lomnickom štíte. Jeho úlohou je meranie tzv. sekundárneho kozmického žiarenia, ktoré vzniká interakciou primárneho kozmického žiarenia so zemskou atmosférou. Keďže intenzita tohto žiarenia klesá s nadmorskou výškou (či presnejšie s atmosférickým tlakom), je vhodné umiestňovať takéto zariadenia čo najvyššie.
Neutrónový monitor a pozorovanie emisnej koróny na Lomnickom štíte sú významnou súčasťou celosvetovej siete podobných zariadení a nimi získané pozorovania putujú vedcom celého sveta.
Zlaté ani strieborné medaily na výstave v Turíne udeľovať zrejme nebudú, ale astronómovia a kozmickí fyzici budú našu krajinu bezpochyby reprezentovať prinajmenšom rovnako úspešne ako naši športovci. V každom prípade si želáme, aby boli úspešní jedni aj druhí.
Obrázky:
Nádhera Lomnického štítu v zime. Ale možno už od zajtra bude fujavica.
Dvojitý koronograf na výskum Slnka.
Diagram tzv. koronálneho indexu slnečnej aktivity, ktorý dokumentuje 11-ročné cykly.
Slnečná protuberancia, ktorú nazvali Zmrznutý vták.
Neutrónový monitor sa nachádza v malej prístavbe, na ktorej je červený nápis.
Záznam z monitorovania kozmického žiarenia.
Pohľad na výstavný panel o Observatóriu na Lomnickom štíte.
