Všímajte si večer oblohu
Vyvrcholenie meteorického roja Perzeíd nastáva podľa výpočtov 12. augusta o 20:30 nášho času.
„Je horúci august ...o..óó... všetko je spomalené, všetko je spomalenééé...“ spieva si z rádií Peter Nagy. Spomalené je v horúčavách všeličo. Ale určite nie tie malé vesmírne telieska, ktoré sa práve v tomto období vo zvýšenom počte zrážajú so Zemou a dávajú tak vznik javu nazývanému meteory, čiže „padajúcim hviezdam“.
Hviezdy našťastie na Zem zatiaľ nepadajú (a snáď ani apokalypticky ešte dlho nebudú), a preto je na mieste zmienka o pravej podstate tých ohnivých lietavíc. Slovo meteor pochádza z gréčtiny (meteoros) a vo všeobecnosti znamená „úkaz v ovzduší“ alebo tiež „vznášajúci sa vo vzduchu“. Tu má pôvod aj pomenovanie vedy o počasí, meteorológie, ktorá ale s meteormi nemá nič spoločné – okrem pracovne prirodzeného záujmu astronómov o to, či v noci bude alebo nebude pršať :)
Ak malé teliesko Slnečnej sústavy – meteoroid - vstupuje do vyšších vrstiev atmosféry rýchlosťou rádovo desiatky km/s (maximálne 72), vďaka vysokej kinetickej energii sa trením o vzduch jeho povrch silne zahrieva, taví a vyparuje – začína žiariť. Teleso naráža na molekuly a atómy atmosféry, tým ich ionizuje a excituje; tiež sú strhávané roztavené prvky z jeho povrchu (ablácia), ktoré rovnako podliehajú excitácii a ionizácii. Vo výškach 120–80 km nad povrchom Zeme, kde je už počet nárazov dostatočne veľký, nežiari teda samotné teleso, ale rekombinačným procesom žiari oblasť atmosféry s prímesami pár telesa, ktoré ho obklopujú. Centimetrové teliesko takto môže na krátky okamih svojím jasom prežiariť aj všetky hviezdy na oblohe. Meteory prestavajú žiariť vo výškach okolo 70 km.
Meteoroidy, ktoré sa pri páde celkom nevyparia, ale dopadnú až na zemský povrch, nazývame meteority. Meteorit s veľkou hmotnosťou (niekoľko ton) zanechá na povrchu Zeme impaktný kráter (takým je napríklad meteoritický kráter v Arizone, široký 1,2 km). Bežné meteory s priemernou jasnosťou vznikajú preletom teliesok s miligramovými hmotnosťami a z hľadiska dopadu na Zem nie sú vôbec nebezpečné.
O meteorickom roji hovoríme vtedy, ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s prúdom častíc, ktoré majú rovnaký pôvod a veľmi podobné dráhy. Vtedy sa vďaka perspektíve zdá, že meteory vylietavajú z jedného bodu na oblohe, ktorý nazývame radiant.
Tak. Ľahšej odbornej teórie snáď stačí. Čo nás to teda čaká? Meteorický roj Perzeíd s radiantom v súhvezdí Perzea, z čoho pochádza jeho názov. Zem sa v období zhruba od polovice júla do 20. augusta stretáva (okrem iných) s prúdom častíc, ktoré majú svoj pôvod v periodickej kométe Swift – Tuttle. Uvoľnili sa pri jej dávnych i nedávnych priblíženiach sa k Slnku. Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992 (okolo Slnka obehne raz za 135 rokov), s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia. V súčasnosti je činnosť roja štandardná a na tento rok nie je predpokladané ani žiadne iné mimoriadne maximum, ktoré by mohlo byť spôsobené gravitačným vplyvom planét. Pri priaznivom počasí a tmavej oblohe (mimo svetiel civilizácie) môžeme vidieť v čase najväčšej aktivity roja okolo 40 meteorov za hodinu.
Okamih maxima nastane podľa výpočtov 12. augusta o 18:30 UT = 20:30 letného stredoeurópskeho času, teda ešte pred zotmením. Mesiac na počiatku noci neprispeje k priaznivým pozorovacím podmienkam – bude v prvej štvrti a zapadne až pred 23. hodinou. Vhodný čas na pozorovanie nastane okolo polnoci, kedy aj radiant roja bude už dostatočne vysoko nad obzorom. Perzeus bude vtedy nad severovýchodným obzorom. Rojové meteory však s vyššou pravdepodobnosťou uvidíme, ak budeme sledovať oblohu v smere zhruba 20 —30 stupňov od radiantu.
Ak bude práve v túto noc zamračené, nič to. Perzeidy budú dominovať letnému nebu aj pár dní pred a po 12. auguste. Určite to stojí za to, vybrať sa večer von! Niekam preč, za mesto, na lúky a zmeniť pouličné lampy za najkrajšie svetielka noci – hviezdy.
A až bude „jedna z nich padať“, trebárs si aj niečo želajte!
Zuzana Kaňuchová, AsÚ SAV
„Je horúci august ...o..óó... všetko je spomalené, všetko je spomalenééé...“ spieva si z rádií Peter Nagy. Spomalené je v horúčavách všeličo. Ale určite nie tie malé vesmírne telieska, ktoré sa práve v tomto období vo zvýšenom počte zrážajú so Zemou a dávajú tak vznik javu nazývanému meteory, čiže „padajúcim hviezdam“.
Hviezdy našťastie na Zem zatiaľ nepadajú (a snáď ani apokalypticky ešte dlho nebudú), a preto je na mieste zmienka o pravej podstate tých ohnivých lietavíc. Slovo meteor pochádza z gréčtiny (meteoros) a vo všeobecnosti znamená „úkaz v ovzduší“ alebo tiež „vznášajúci sa vo vzduchu“. Tu má pôvod aj pomenovanie vedy o počasí, meteorológie, ktorá ale s meteormi nemá nič spoločné – okrem pracovne prirodzeného záujmu astronómov o to, či v noci bude alebo nebude pršať :)
Ak malé teliesko Slnečnej sústavy – meteoroid - vstupuje do vyšších vrstiev atmosféry rýchlosťou rádovo desiatky km/s (maximálne 72), vďaka vysokej kinetickej energii sa trením o vzduch jeho povrch silne zahrieva, taví a vyparuje – začína žiariť. Teleso naráža na molekuly a atómy atmosféry, tým ich ionizuje a excituje; tiež sú strhávané roztavené prvky z jeho povrchu (ablácia), ktoré rovnako podliehajú excitácii a ionizácii. Vo výškach 120–80 km nad povrchom Zeme, kde je už počet nárazov dostatočne veľký, nežiari teda samotné teleso, ale rekombinačným procesom žiari oblasť atmosféry s prímesami pár telesa, ktoré ho obklopujú. Centimetrové teliesko takto môže na krátky okamih svojím jasom prežiariť aj všetky hviezdy na oblohe. Meteory prestavajú žiariť vo výškach okolo 70 km.
Meteoroidy, ktoré sa pri páde celkom nevyparia, ale dopadnú až na zemský povrch, nazývame meteority. Meteorit s veľkou hmotnosťou (niekoľko ton) zanechá na povrchu Zeme impaktný kráter (takým je napríklad meteoritický kráter v Arizone, široký 1,2 km). Bežné meteory s priemernou jasnosťou vznikajú preletom teliesok s miligramovými hmotnosťami a z hľadiska dopadu na Zem nie sú vôbec nebezpečné.
O meteorickom roji hovoríme vtedy, ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s prúdom častíc, ktoré majú rovnaký pôvod a veľmi podobné dráhy. Vtedy sa vďaka perspektíve zdá, že meteory vylietavajú z jedného bodu na oblohe, ktorý nazývame radiant.
Tak. Ľahšej odbornej teórie snáď stačí. Čo nás to teda čaká? Meteorický roj Perzeíd s radiantom v súhvezdí Perzea, z čoho pochádza jeho názov. Zem sa v období zhruba od polovice júla do 20. augusta stretáva (okrem iných) s prúdom častíc, ktoré majú svoj pôvod v periodickej kométe Swift – Tuttle. Uvoľnili sa pri jej dávnych i nedávnych priblíženiach sa k Slnku. Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992 (okolo Slnka obehne raz za 135 rokov), s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia. V súčasnosti je činnosť roja štandardná a na tento rok nie je predpokladané ani žiadne iné mimoriadne maximum, ktoré by mohlo byť spôsobené gravitačným vplyvom planét. Pri priaznivom počasí a tmavej oblohe (mimo svetiel civilizácie) môžeme vidieť v čase najväčšej aktivity roja okolo 40 meteorov za hodinu.
Okamih maxima nastane podľa výpočtov 12. augusta o 18:30 UT = 20:30 letného stredoeurópskeho času, teda ešte pred zotmením. Mesiac na počiatku noci neprispeje k priaznivým pozorovacím podmienkam – bude v prvej štvrti a zapadne až pred 23. hodinou. Vhodný čas na pozorovanie nastane okolo polnoci, kedy aj radiant roja bude už dostatočne vysoko nad obzorom. Perzeus bude vtedy nad severovýchodným obzorom. Rojové meteory však s vyššou pravdepodobnosťou uvidíme, ak budeme sledovať oblohu v smere zhruba 20 —30 stupňov od radiantu.
Ak bude práve v túto noc zamračené, nič to. Perzeidy budú dominovať letnému nebu aj pár dní pred a po 12. auguste. Určite to stojí za to, vybrať sa večer von! Niekam preč, za mesto, na lúky a zmeniť pouličné lampy za najkrajšie svetielka noci – hviezdy.
A až bude „jedna z nich padať“, trebárs si aj niečo želajte!
Zuzana Kaňuchová, AsÚ SAV
Obrázky:
Jeden z roja
Pozícia radiantu Perzeíd na hviezdnej oblohe
Perzeidy: kompozícia mnohých 30-sekundových snímiek zazamenaných počas 6 hodín vlani 20. augusta. Foto: Fred Bruenjs. Zdroj: Astronomy Picture of the Day.
