Hartley – októbrová kométa
Pokiaľ v minulosti často ľudia objavenie kométy pokladali za zlé znamenie, pre astronómov je kométa, viditeľná aj voľným okom, sviatočnou udalosťou. A tá nastane už v októbri...
Polárnu žiaru sme nevideli, snáď ju uvidíme už o pár rokov. Tento rok nás ale potešili určite Perzeidy. Vidieť jeden meteor, pardon, padajúcu hviezdu, aspoň raz za minútu nie je síce veľa, ale pre romantické duše s množstvom prianí je to až-až. No zdá sa, že obloha ponúkne minimálne ešte jeden skvost. Konkrétne kométu, ktorá podľa predpovedí môže byť viditeľná aj voľným okom. Volá sa Hartley, ale v astronomickej obci je známejšia pod označením 103P/Hartley 2. Objavil ju Malcolm Hartley v marci 1986 pomocou ďalekohľadu U.K. Schmidt Telescope Unit, ktorý je umiestnený na jednom z observatórií v pohorí Siding Spring v západnej Austrálii. Vieme o nej viacero informácií. Vďaka svojej terajšej dráhe patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét, ktoré sa vyznačujú tým, že ich obežné doby okolo Slnka sú pomerne krátke. Konkrétne, táto kométa obehne okolo Slnka za necelých 6,5 roka. A práve tento rok je tým rokom, kedy sa kométa dostane nielen najbližšie k Slnku, ale aj k Zemi. Z tohto plynie fakt, že kométu budeme môcť vidieť aj voľným okom na nočnej oblohe.
Obdobie pre jej optimálne pozorovanie aj neozbrojeným okom odhadujeme približne od 1. októbra 2010 do polovice novembra 2010. V tomto období bude postupne prechádzať súhvezdiami Kasiopeje, Perza, Povozníka, Blížencov a Jednorožca. Prelet okolo dvojitej hviezdokopy v Perzeovi v noci 8. októbra bude určite stáť za odfotografovanie. K Zemi sa priblíži už 20. októbra na vzdialenosť 0,12 AU (t. j. 18 miliónov kilometrov). Zem minie rýchlosťou okolo 12 kilometrov za sekundu. O dva dni neskôr dosiahne kométa podľa výpočtov maximálnu jasnosť 4,5 magnitúdy. To ju však čaká ešte prekonanie minimálnej vzdialenosti (perihélia) od Slnka 1,06 AU (cca. 160 miliónov kilometrov) dva dni pred koncom októbra. V podstate od tohto dňa jasnosť kométy postupne klesá, a tak na jej pozorovanie budú potrebné už len väčšie ďalekohľady. Pozor, neočakávajte nič podobné ako v prípade kométy Hale-Bopp. Najistejšie bude, ak použijete aspoň poľovnícky triéder.
Spomeňme niekoľko ďalších faktov o tejto kométe, ktoré si zaslúžia pozornosť. Pozorovania v auguste 2008 pomocou Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu ukázali, že jadro kométy je veľké asi 1,2 kilometra a odráža približne 3 percentá dopadajúceho slnečného svetla. Samotné jadro má hmotnosť takmer 300 miliónov ton.
Asi len málokto vie, že práve k tejto kométe mieri sonda EPOXI. Je to sonda, ktorá už jednu kométu navštívila. Vtedy sa sonda volala Deep Impact a spomenutá kométa Tempel 1. Úlohou misie bolo doletieť ku kométe a nárazom impaktora vytvoriť na povrchu kométy kráter a tak nahliadnuť do tajomstiev vnútorného zloženia týchto poslov, pravdepodobne vody aj života na Zemi. Terajšou úlohou sondy bude len vlastné pozorovanie kométy Hartley, ktoré by malo začať 5. septembra 2010 a pokračovať až do 25. novembra 2010. Najtesnejší prelet sondy okolo jadra kométa sa očakáva 4. novembra 2010 vo vzdialenosti asi 700 kilometrov.
Takže, ak nám počasie nedovolí kométu Hartley uvidieť na nočnej oblohe, aspoň sprostredkovane ju, dúfajme, uvidíme na monitoroch.
Mgr. Marek Husárik, PhD.
Astronomický ústav SAV
Obrázky:
Mapka preletu kométy Hartley medzi súhvezdiami.
Postavenie niektorých planét v čase, kedy kométa dosiahne minimálnu vzdialenosť od Zeme.