Bolid nad Slovenskom
V médiách i na verejnosti stále rezonuje téma nezvyčajného úkazu pozorovaného v nedeľu 28. februára pred polnocou nad väčšou časťou Slovenska, pričom nie je núdza ani o najfantastickejšie domnienky a závery.
Povedzme si však aké sú známe fakty a k čomu došlo podľa vedcov, ktorí sa takýmito javmi (medziplanetárnou hmotou) zaoberajú a majú s ich pozorovaním aj nejaké skúsenosti. Takže najprv známe fakty:
- približne pol hodiny pred polnocou z 28. februára na 1. marca pozorovalo veľa ľudí na strednom a východnom Slovensku a v severnej časti Maďarska jasný záblesk, resp. niekoľko zábleskov,
- až na málo výnimiek boli záblesky pozorované cez súvislú vrstvu oblakov,
- po určitom čase zaznamenali niektorí ľudia aj zvukové efekty pripomínajúce vzdialené hrmenie,
- z územia Slovenska nie sú k dispozícií priame fotografie a to ani z profesionálnych staníc (bolidové kamery), ani od náhodných pozorovateľov,
- k dispozícii je niekoľko záznamov z kamier zabezpečujúcich ochranu objektov - vo všetkých prípadoch je zaznamenaný náhly nárast osvetlenia krajiny a predmetov.
Všetky vyššie uvedené fakty možno popísať nasledovným scenárom. Do zemskej atmosféry vstúpil pomerne veľký meteoroid, ktorý sa postupne nárazmi o molekuly vzduchu zahrial a začal postupne štiepiť. Vznik jednotlivých úlomkov bol sprevádzaný zábleskami a dunivým zvukom. Teleso preniklo do výšky 20-30 km nad zemský povrch, kde došlo k jeho definitívnemu rozpadu.
Na sledovanie takýchto javov - bolidov slúži Európska bolidová sieť. Jej vedúcim je RNDr. Pavel Spurný, CSc. z Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove a sieť už zaznamenala veľa úspechov pri stanovovaní presných dráh bolidov v atmosfére a niekoľko aj pri následnom dohľadávaní meteoritov. Na Slovensku sú súčasťou Európskej bolidovej siete dve bolidové stanice - bolidová kamera na Astronomicko-geofyzikálnom observatóriu Univerzity Komenského v Modre a automatická bolidová kamera na Lomnickom štíte, ktorá je prevádzkovaná v spolupráci Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove a Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. V prípade, že by tieto dve stanice pozorovali, dráhu bolidu by sme poznali s presnosťou na desiatky metrov. Žiaľ nad celým územím Slovenska bolo zamračené a tak sme pri spresňovaní dráhy odkázaní na údaje zpoza hraníc.
V súčasnosti sú k dispozícii dve videá z priemyselných kamier z Maďarska z obcí Telki (západne od Budapešti) a Örkény (juhovýchodne od Budapešti). Záznam z kamery v obci Telki si môžete otvoriť po kliknutí na farebný text. Kamery však treba skalibrovať pri jasnej oblohe, potom bude možné povedať viac o dráhe telesa. Bolidové stanice v Čechách mali tiež zamračené, zvýšený jas oblohy však zaznamenali detektory jasu - z toho vieme presný čas záblesku - 23 hod. 24 minút 46 sekúnd. Stanica v lokalite Ružová pri Hřensku mala jasno - vzdialenosť od miesta letu bolidu je však viac ako 600 km. Po vyhodnotení záznamov z detektorov jasu dr. Spurný uviedol, že mohlo dôjsť k pádu meteoritu alebo meteoritov. Údaje sú zatiaľ veľmi nepresné, preto oblasť, v ktorej by sa mohol nájsť prípadný meteorit sa tiahne južne od Slovenského Rudohoria, západne od Rožňavy až po Košice.
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.
vedúci Oddelenia medziplanetárnej hmoty
a zástupca riaditeľa Astronomického ústavu SAV
Obrázky:
Bolidová kamera na Lomnickom štíte.
Bolid na snímke z Lomnického štítu 7. decembra 2007.
Dva meteory z roja Perzeíd nad Skalnatým plesom.
