Práve vrcholia Perzeidy v roku 2009
Asi do 24. augusta budete môcť na bezoblačnej nočnej oblohe vidieť omnoho viac "padajúcich hviezd" než inokedy. Maximom aktivity roja Perzeíd je práve dnes - 12. augusta.
Vesmír nám ponúka odnepamäti viacero zaujímavých úkazov a objektov, ktoré si môžeme vychutnať voľným okom cez deň i noc a nepotrebujeme k tomu ani ďalekohľad. Popri tradičných zatmeniach Slnka a Mesiaca alebo škvrnách na Slnku trpezlivejší dokážu nájsť napríklad Venušu aj na dennej oblohe. Nočná obloha je však určite zaujímavejšia a romantickejšia než denná. Už len samotné jemné blikanie hviezd má svoje čaro. Esteticky pôsobí aj zmena farieb jasných hviezd nízko nad obzorom. A nie je úžasné, že medzi tými nespočetnými bodkami je napríklad aj Jupiter a Mars? Všetko to pôsobí ticho a nehybne. Občas však toto ticho nečakane pretne padajúca hviezda.
Padajúca hviezda. Čiže úkaz zvaný "meteor". Čo je jeho podstatou? Asi to nevyznie veľmi romanticky, ale s padajúcimi hviezdami nemá meteor vlastne nič spoločné. To len malé zrnko prachu zanikne v zemskej atmosfére. A ako memento svojej končiacej existencie zanechá na oblohe krátky záblesk. V pár sekundách zanikne to, čo v slnečnej sústave existovalo niekoľko miliárd rokov.
Mnoho prachových čiastočiek prichádza do zemskej atmosféry prakticky zo všetkých smerov. No v istých obdobiach roka sa na niektorých častiach oblohy objavujú meteory pravidelne a vo väčšom počte než inokedy. Vtedy hovoríme o meteorickom roji. Medzi tie najznámejšie patria Perzeidy. Nepochybne preto, lebo je aktívny práve počas teplých letných nocí a dá sa pohodlne pozorovať.
Perzeidy v roku 2009
Je známe, že maximum aktivity tohto roja býva zvyčajne 12. augusta. Vedcom je známe aj presnejšie obdobie maxima v tento deň – je to medzi 19. a 22. hodinou letného stredoeurópskeho času. A kam treba upriamiť zrak, aby sme Perzeidy na oblohe videli? Už z názvu roja je jasné, že k súhvezdiu Perzea, t.j. na severovýchodnú oblohu. V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. radiant roja, teda miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú. Pozorovateľ môže za hodinu narátať až 60 meteorov patriacich k Perzeidám (teoreticky je to jeden za minútu). Okrem nich však zbadá aj iné meteory na oblohe, tak sporadické ako aj meteory z iných meteorických rojov, ktorých je v tomto období v činnosti hneď niekoľko. Z výdatnejších napríklad kapa Cygnidy (súhvezdie Labute), či Severné a Južné delta Akvaridy (súhvezdie Vodnára). Žiaľ, podmienky na vychutnanie si maxima Perzeíd budú výrazne narušené svitom Mesiaca, ktorý vyjde vo večerných hodinách. Netreba však zúfať. Perzeidy sú aktívne približne od 17. júla do 24. augusta, aj keď nie s takou vysokou hodinovou frekvenciou ako v maxime. Ale možnosť, uvidieť v noci aspoň jednu Perzeidu je stále veľká.
Odkiaľ pochádza zdroj prachových častíc Perzeíd?
Naša Zem sa pohybuje po svojej dráhe okolo Slnka. Túto dráhu pretína dráha kométy 109P/Swift-Tuttle. Kométa, ako vieme, pred a po priblížení sa k Slnku začína byť aktívna. Tvorí ju jadro zložené z prchavých látok a prachových častíc (ľudovo špinavá snehová guľa), a to sa začne vyparovať. Tak za kométou vzniká známy chvost, ktorý je tvorený aj prachovými časticami. Za kométou na jej dráhe ostáva akási prachová stopa. A túto prachovú stopu Zem pretína práve v uvedenom období aktivity Perzeíd.
Ako dokáže malé zrnko prachu zažiariť?
Stretávacie rýchlosti prachových častíc so zemskou atmosférou sú veľmi veľké. V prípade Perzeíd je to až 59 kilometrov za sekundu (resp. 212 tisíc kilometrov za hodinu!). Pri tejto rýchlosti sa atmosféra Zeme správa voči prachovým časticiam neľútostne. Obrovské trenie a rýchle zbrzdenie spôsobia, že častica v krátkom okamihu zhorí a vyparí sa. Zostane po nej len ionizovaná stopa v okolitej atmosfére, ktorá zažiari. Nijaké obavy! Deje sa to vo výškach od 80 do 120 kilometrov.
Na záver upozornenie. Ak dnes alebo v najbližších dňoch uvidíte padať hviezdu, nezabudnite si k romantickému zážitku aj niečo pekné zaželať!
Mgr. Marek Husárik
Astronomický ústav SAV
Obrázky:
Perzeidy nad Lomnickým štítom.
Perzeidy
