EN
SAV
Astronomický ústav SAV, v. v. i. sa skladá z týchto 3 vedeckých oddelení:
Oddelenie fyziky Slnka
Prístrojové vybavenie:
Observatórium Stará Lesná – Horizontálny Slnečný Teleskop so spektrografom
Observatórium Lomnický Štít – Dvojitý koronograf : D=20 cm, f=4 m, s Koronálnym multikanálovým polarimetrom – COMP-S a Slnečným chromosférickým detektorom – SCD
Výskum v Oddelení fyziky Slnka je zameraný predovšetkým na magnetizmus, dynamiku a variabilitu slnečnej atmosféry. Hlavné oblasti výskumu sú:
- štúdium slnečnej fotosféry a chromosféry a aktívnych javov, s využitím moderných Spectro-polarimetrických, spektroskopických a fotometrických pozorovaní získaných so slnečnými teleskopmi najvyššej svetovej úrovne na Kanárskych ostrovoch (Gregor VTT, SST, THEMIS), a na satelitoch s vlastnými pozorovacími programami.
- štúdium slnečnej koróny a štruktúr v nej (protuberancie, koronálne diery, kondenzácie) a štúdium vzťahov Slnko-Zem s použitím dát získaných s modernou infraštruktúrou na našom observatóriu Lomnický štít, z vesmírnych družíc a z VSO – Virtual Solar Observatory (jedinečného prístupu k dátam z kozmických a pozemných pozorovaní Slnka) a z dát získaných z pozorovaní počas úplných zatmení Slnka
- štúdium vývoja rýchlych a veľmi energetických javov v slnečnej atmosfére (erupcie, výrony koronálnej hmoty, aktívne protuberancie, výtrysky) s využitím kombinovaných pozorovaní z pozemných a satelitných prístrojov.
Oddelenie medziplanetárnej hmoty
Prístrojové vybavenie:
Observatórium na Skalnatom plese – 61 cm reflektor vybavený CCD kamerou, 130 cm reflektor vybavený CCD kamerami vo vizuálnej a IR oblasti a spektrografom (ďalekohľad využíva aj Stelárne oddelenie AsÚ SAV, v. v. i. a Prírodovedecká fakulta UPJŠ). Ďalekohľady na Skalnatom plese sú určené na CCD fotometriu a spektroskopiu asteroidov a komét.
Observatórium Stará Lesná – fotografická a digitálna celooblohová kamera Európskej bolidovej siete, kamerový systém pre TV záznam meteorov, dvojica výpočtových klastrov pre modelovanie dynamického vývoja Slnečnej sústavy.
Hlavné oblasti výskumu:
Skúmané sú prechodové dráhy medzi rôznymi populáciami medziplanetárnych telies v Slnečnej sústave predovšetkým z hľadiska k Zemi sa približujúcich objektov (NEO). Výsledky fotometrie asteroidov sa používajú na hľadanie dvojitých asteroidov a modelovanie ich tvarov. Uskutočňuje sa výskum aktivity vybraných kometárnych jadier a jej vplyv na fyzikálny a dynamický vývoj týchto telies, možných kandidátov na NEO a vývoj kometárnych jadier a ich aktivity vo veľkých heliocentrických vzdialenostiach. Popisované je rozloženie meteoroidov vo vnútornej Slnečnej sústave. Štruktúra a dynamika prúdov meteoroidov a vývoj ich mateských telies sú analyzované. Boli vyvinuté metódy pre odlíšenie meteorických prúdov od sporadického pozadia. Hľadajú sa prúdy meteoroidov asteroidálneho pôvodu. Skúma sa populácia meteoroidov v blízkosti zemskej dráhy, vrátane hmotnostného rozdelenia častíc v prúdoch meteoroidov a ich pozadi, vnútorná štruktúra prúdov, ich vek a evolúcia. V spolupráci s observatóriom v Catánii sa skúmajú a laboratórne modelujú vlastnosti povrchov medziplanetárnych telies.
Stelárne oddelenie
Prístrojové vybavenie:
Observatórium Skalnaté Pleso – 1,3 m (f/8,36) ďalekohľad typu Nasmyth-Cassegrain vybavený ešeletovým spektrografom, vizuálnou a infračervenou CCD kamerou
Observatórium Stará Lesná – dva 60 cm (f/12,5) ďalekohľady typu Cassegrain vybavené ešeletovým spektrografom a vizuálnou CCD kamerou
Výskum symbiotických hviezd a nov je zameraný na fyzikálne procesy počas vzplanutí ako sú výtrysky hmoty, jej akrécia alebo odhodenie obálky. Pri ich modelovaní je využívaná najmä viacfarebná UBVRI fotometria a ešeletová spektroskopia z prístrojov AsÚ SAV, v. v. i. ale aj vrámci medzinárodnej spolupráce. Pre výskum vysokoenergetických procesov, horúcej ale aj chladnej zložky sú potrebné merania v širokom rozsahu vlnových dĺžok. Preto sú nevyhnutné aj družicové multifrekvenčné pozorovania (IUE, HST, Newton XMM).
Výskum zákrytových dvojhviezd a viacnásobných sústav má v STO už viac ako 50-ročnú tradíciu. Je zameraný na presné stanovenie dráhových elementov, určenie absolútnych parametrov zložiek, ich rotáciu, ale aj štúdium okolohviezdnej hmoty (disky, prúdy hmoty). Na získanie spoľahlivých parametrov sa pri modelovaní využíva kombinácia fotometrických, spektroskopických príp. interferometrických pozorovaní (VLTI, ESO).
Novou oblasťou výskumu STO sú extrasolárne planéty. Tu je výskum zameraný najmä na hľadanie planét okolo mladých objektov a okolodvojhviezdnych planét (projekty YETI a Dwarf) . Využívané sú pozorovania z prístrojov AsÚ SAV, v. v. i. ale aj z kozmických misií Kepler a MOST a z prístrojov ESO. Dôraz sa kladie aj na modelovanie pekuliárnych objektov (objekty s kvazi-kometárnym chvostom), na interakciu medzi planétou a materskou hviezdou a na procesy v atmosférach planét na tesnej dráhe okolo ich materskej hviezdy.
