- Témy:
- Extrasolárne planéty
- Ranné štádium explózií klasických nov
- Rozloženie dráh sporadických meteoroidov
- Analýza a modelovanie aktivity asteroidov z pohľadu rotácie, 3D tvaru a zmien v morfológii chvostov
- Pozorované charakteristiky vybraných aktívnych telies v slnečnej sústave ako indikátory ich pôvodu a evolúcie
- Vznik a vývoj vnútorného Oortovho oblaku
- Astrochemické procesy vo fázach ľadov vplyvom žiarenia: aplikácie pre vesmírne prostredie
- Vzplanutie symbiotickej hviezdy BF Cyg sprevádzané erupciami a úzko smerovanými výronmi hmoty
- Cyklus slnečnej aktivity – empirické implikácie pre modelovanie slnečného dynama
- Vysoko-kontrastné spektroskopické sústavy (SB2) s pekuliárnymi zložkami skorého spektrálneho typu
Vyhlásenie konkurzu sa opiera o dohodu s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej študijnom programe sa Astronomický ústav SAV, v. v. i. podieľa, ako aj o akreditáciu Astronomického ústavu SAV, v. v. i. Ministerstvom školstva SR pre uvedený študijný program.
Konkurz (školský rok 2024/2025)
Astronomický ústav SAV, v. v. i. vypisuje konkurz na doktorandské štúdium v študijnom programe
- Astronómia a astrofyzika
Termín podania prihlášok: | 15. máj 2024 |
Miesto podania prihlášky: | Astronomický ústav SAV, v. v. i. Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry |
Termín konania prijímacieho pohovoru: | v priebehu júna 2024 |
Požiadavky na prijímacie skúšky: | požiadavky – klikni sem |
Nástup doktorandského štúdia: | 1. september 2024 |
Podmienkou pozvania na prijímacie konanie je absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia.
Vyplnenú prihlášku, s prílohami v nej uvedenými, je potrebné zaslať na adresu Astronomického ústavu SAV, v. v. i..
Pre uvedený študijný program vypisuje Astronomický ústav SAV, v. v. i. nasledovné témy:
- Extrasolárne planéty
Školiteľ: RNDr. Ján Budaj, CSc. (budaj@ta3.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
Sylabus:
Zameranie práce: Extrasolárne planéty sú exotické substelárne objekty, ktoré boli objavené pred 30 rokmi. Majú veľmi chladné (no často silno ožarované) atmosféry, v ktorých prebiehajú chemické reakcie rôznych molekúl a formujú sa mraky (prach) z rôznych kondenzátov.
Okrem astronómie ich štúdium môže prelínať aj iné vedné odbory ako:
fyziku, meteorológiu, geofyziku, chémiu, alebo biológiu.
Výskum v tejto oblasti rýchlo napreduje. Otvárajú sa nové možnosti,
záhady, prekvapenia a problémy. Preto sa ťažisko-cieľ práce bude
prelievať medzi dole uvedenými zameraniami podľa aktuálnej situácie,
dostupnosti dát a najmä záujmu a aktivity doktoranda.
Cieľ práce:
-štúdium rozpadávajúcich sa exoplanét/exoasteroidov na veľmi tesných
dráhach okolo hviezdy (fotometria a modelovanie)
-štúdium zákrytových systémov s prachovými diskami -miesta kde sa
formujú planéty (fotometria a modelovanie spektier a svetelných kriviek)
-štúdium reflexného efektu a albeda v interagujúcich dvojhviezdach
s chladnou zložkou a možnou aplikáciou na exoplanéty
(fotometria a modelovanie)
-modelovanie atmosfér horúcich Jupiterov.
Požiadavky:
nutné: znalosť anglického jazyka, základov astrónomie a astrofyziky
vítané sú: skúsenosti s výpočtovou technikou, operačným systémom Linux,
programovaním (Fortran, Python,…), astronomickými pozorovaniami
a samostatnosť.
Výskumný smer: Extrasolárne planéty, hnedí trpaslíci a málo hmotné hviezd - Ranné štádium explózií klasických nov
Školiteľ: Mgr. Ľubomír Hambálek, PhD. (lhambalek@astro.sk)
Konzultant: RNDr. Augustin Skopal, DrSc.
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Jav novy je výsledkom náhlej termonukleárnej fúzie vodíka na hélium v povrchovej vrstve bieleho trpaslíka (BT). Palivom tohto procesu je vodíkový materiál, ktorý je ukladaný na povrch BT z jeho súputníka v dvojhviezde. Keď tlak pri základni nahromadenej vrstvy dosiahne kritickú hodnotu, prebehne termonukleárna fúzia na časovej škále minút (tzv. rýchle novy) s energetickým výkonom okolo 1031 W, čo do okolitého priestoru vymrští ostatnú nahromadenú hmotu rýchlosťou niekoľkých tisíc km/s. Vysoko-energetické gama fotóny produkované termonukleárnou fúziou sa cez tento materiál prenášajú, a tým prerozdeľujú svoju energiu do celého elektromagnetického spektra v závislosti od optických a geometrických vlastností vyvrhovanej hmoty, ktoré sú závislé na čase od erupcie. V prípade rýchlych nov (prípad hmotných BT) maximum jasnosti v optickej oblasti spektra zvyčajne nastáva do niekoľkých dní od explózie a dosahuje amplitúdu okolo 9 až 15 magnitúd. Pre málo hmotných BT nie je zapálenie termonukleárnej fúzie explozívne, optické maximum zvyčajne nastáva na škále týždňov až mesiacov a často je sprevádzané ďalšími menej energetickými vzplanutiami pred postupným poklesom jasnosti (tzv. pomalé novy). Vývoj klasických nov, predovšetkým od ich prvých hodín až po niekoľko dní (desiatok dní) ich života je stále veľmi málo chápaný. Určenie základných fyzikálnych parametrov a geometrickej štruktúry novy v jej ranných štádiách nám preto umožní lepšie porozumieť podstate vzplanutí a ich vývoja, a tým aj ich začleneniu do vývoja ostatných hviezd a hviezdnych sústav.
Cieľ práce: Pre vybrané, rýchle ako aj pomalé, novy určiť základné fyzikálne parametre žiarivých oblastí novy (teploty, polomery, svietivosti, emisný objem, tempo úniku hmoty) a ich geometrickú štruktúru v ranných štádiách po vzplanutí. Tento cieľ sa dosiahne modelovaním rozdelenia energie v spektre novy (softvér je k dispozícii), ktoré rozlíši jeho jednotlivé zložky žiarenia. Doktorand/ka bude pracovať s existujúcimi pozorovaniami (UBVRI fotometria, spektroskopia). Pre nové objekty bude možnosť získavať aj vlastné pozorovania ďalekohľadmi AsÚ SAV. Bude zaradený/á do riešiteľského kolektívu projektu VEGA, čo mu/jej umožní prezentovať získané výsledky na medzinárodných konferenciách.
Požiadavky: znalosť angličtiny, základy programovania
Výskumný smer: Symbiotické hviezdy a novy - Rozloženie dráh sporadických meteoroidov
Školiteľka: RNDr. Mária Hajduková Jr., PhD. (Maria.Hajdukova@savba.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Oddelenie medziplanetárnej hmoty, Bratislava
Sylabus:
Zameranie práce: Zem na svojej dráhe okolo Slnka križuje dráhy množstvu meteoroidov a spolu s celou Slnečnou sústavou prechádza medzihviezdnym prostredím. Pri svojom pohybe sa tak zráža s okolitými časticami, ktoré môžme v zemskej atmosfére registrovať ako meteory. Z pozorovaní atmosférických trajetórií meteorov vzhľadom k Zemi sa dostávame k heliocentrickým dráham meteoroidov, na ktorých sa pohybovali pred stretom so Zemou. Tieto poukazujú na pôvod meteoroidu. Dajú sa identifikovať konkrétne materské telesá prúdov meteoroidov v Slnečnej sústave, dá sa klasifikovať pôvod sporadických meteoroidov (či sa jedná o kometárne alebo asteroidálne častice), prípadne sa môže preukázať i pôvod meteoroidu mimo Slnečnej sústavy. Práca sa bude zameriavať na pôvod najpočetnejšej populácie – sporadických meteoroidov, ktoré počas vývoja stratili svoju identitu (teda nie je možné nájsť podobnosť medzi ich dráhou a dráhou ich materského telesa, či ďalšími meteoroidmi).
Cieľ práce: Cieľom práce je zmapovanie sporadického pozadia na základe modelov a syntézy pozorovaní získaných rôznymi technikami. Pozorovanie sporadického pozadia zo Zeme (a jeho zobrazenie v súradnicovej sústave so stredom v apexe Zeme) ukázalo šesť zdanlivých zdrojov, v ktorých sa pozoruje zvýšená hustota meteorov: tzv. heliónový a antiheliónový zdoj, severný a južný apexový zdroj, a severný a južný toroidálny zdroj. Rozloženie radiantov je geometricky podmienené, avšak k rôznym oblastiam zvýšenej hustoty sa dajú nájsť dominantné typy komét, resp. asteroidov.
Pôvod sporadického pozadia však nie je vysvetlený úplne jednoznačne. Štandardne sa považuje za zdroj celá populácia komét, ale aj rôzne typy asteroidov, avšak do blízkosti Zeme je výrazne viac častíc distribuovaných iba z niekoľkých konkrétnych komét. Zdroje budeme vyšetrovať na základe štatistických rozdelení elementov dráh a porovnávať s výsledkami rôznych modelov.
Navyše, pri hľadaní dominantného zdroja pre dané zhustenia radiantov sa ukázalo, že výsledok závisí od pozorovacej techniky. Rôzne techniky sú rôzne citlivé na rozdielne hmotnosti častíc; ich syntéza však umožní komplexnejší pohľad na rozdelenie sporadického pozadia, vrátane štúdia jeho vývoja. V práci použijeme dráhy meteoroidov z dostupných meteorických databáz.
Požiadavky: programovanie, angličtina
Výskumný smer: Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
Literatúra:
[1] Ryabova, Galina O.; Asher, David J.; Campbell-Brown, Margaret J. (Eds.), Meteoroids: Sources of Meteors on Earth and Beyond, ISBN 9781108426718, Cambridge University Press, 2019 (vybrané kapitoly)
[2] Murray, C. D., Dermott, S. F. Solar system dynamics, Cambridge, UK: Cambridge University Press, ISBN 0-521-57295-9 (hc.), ISBN 0-521-57297-4, 1999 (vybrané kapitoly).
[3] Wiegert, Paul, Vaubaillon, Jeremie, Campbell-Brown, Margaret, A dynamical model of the sporadic meteoroid complexc, Icarus, Volume 201, Issue 1, p. 295-310, 2009.
[4] Li, Y., Zhou, Q., Urbina, J., Huang, T.Y., Sporadic micro/meteoroid source radiant distribution inferred from the Arecibo 430 MHz radar obsertvations, MNRAS 515, 2088-2098, 2022. - Analýza a modelovanie aktivity asteroidov z pohľadu rotácie, 3D tvaru a zmien v morfológii chvostov
Školiteľ: Mgr. Marek Husárik, PhD. (mhusarik@ta3.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Zameranie: Aktivita malých telies v Slnečnej sústave býva očakávaná (v prípade komét), ale v posledných desaťročiach sa stretávame aj s prípadmi, kedy prevažne objekty klasifikované dráhovo ako asteroidy prejavujú istú neočakávanú mieru aktivity. Príčiny aktivity môžu byť rôzne: impakt malého telesa, rotačné štiepenie, tepelná defragmentácia, atď. (nie vždy je príčina jednoznačná). Aj doba trvania aktívnej fázy môže výrazne kolísať od niekoľkých dní až po niekoľko mesiacov. Niekedy je aktivita rekurentná, no nemusí súvisieť napríklad s príchodom telesa do perihélia. Okrem iného, tieto telesá zanechávajú za sebou pomerne nezvyčajne tvarované chvosty než aké vidíme u komét.
Cieľ: Analýza aktivity obyčajne neaktívneho telesa vzhľadom na orientáciu rotačnej osi v priestore, vzhľadom na jeho tvar, prípadnú precesiu alebo meniace sa albedo povrchu. Počítačové modelovanie tvorby chvostov a ich morfológie na základe aj vlastných pozorovaní.
Požiadavky: (i) znalosť programovania v niektorom bežne používanom jazyku (Java, C++, najlepšie Python s balíkmi astropy, scipy, matplotlib…) a základy prostredia LaTeX, (ii) dobrá znalosť anglického jazyka, (iii) vítané sú skúsenosti z pozorovaní a schopnosť redukcie napozorovaného materiálu a získanie hodnôt potrebných na ďalšiu analýzu.
Výskumný smer: Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
Literatúra:
[1] Binzel, R. P., Gehrels, T., and Matthews, M. S., Asteroids II, 1989
[2] Bottke, W.F. at al., Asteroids III, 2002
[3] Michel P., DeMeo, F., Bottke, W.F., Asteroids IV, 2015
[4] Warner, B.D., A Practical Guide to Lightcurve Photometry and Analysis 2nd ed., 2016
[5] Chandler, C. O., et al., SAFARI: Searching Asteroids for Activity Revealing Indicators, Publications of the Astronomical Society of the Pacific, vol. 130, no. 993, p. 114502, 2018. doi:10.1088/1538-3873/aad03d. - Pozorované charakteristiky vybraných aktívnych telies v slnečnej sústave ako indikátory ich pôvodu a evolúcie
Školiteľ: Mgr. Oleksandra Ivanova, PhD. (oivanova@ta3.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Štúdium pozostatkov planetézimálov v Slnečnej sústave je motivované snahou odhaliť ich spojenie s podmienkami ich formovania v protosolárnom disku. Nedávne výskumy vybraných aktívnych malých telies poukázali na to, že počet objektov, ktoré prechádzajú fázami aktivity je výrazne väčší než sa predpokladalo, pričom ich aktivitu často spôsobujú mechanizmy, ktoré sú zatiaľ pochopené len málo. Podobnosti a odlišnosti v chemických a fyzikálnych vlastnostiach aktívnych malých telies môžu osvetliť ich pôvod a/alebo evolúciu. Kľúčovým vedeckým cieľom je pochopiť, ako aktivita modifikuje charakteristiky malých telies, a dešifrovať ich súčasné vlastnosti s cieľom objasniť ich nedávnu evolúciu.
Cieľ práce: Identifikovať fyzikálne charakteristiky a chemické zloženie vybraných aktívnych malých telies na základe fotometrie, spektroskopie a polarimetrie. Diagnostikovať fyzikálne a optické vlastnosti prachu v objektoch z rôznych populácií pomocou numerického modelovania. Hľadať korelácie medzi fyzikálnymi a dynamickými charakteristikami malých telies Slnečnej sústavy s cieľom identifikovať vlastnosti spojené s rôznymi oblasťami ich formovania a/alebo odlišnými evolučnými cestami.
Požiadavky: Programovacie schopnosti v bežne používanom jazyku (IDL alebo Python) a základné znalosti prostredia LaTeX, dobré znalosti anglického jazyka, skúsenosti s pozorovaním,spracovávaním pozorovaného materiálu a získavaním hodnôt potrebných pre ďalšiu analýzu sú vítané.
Výskumný smer: Aktivita malých telies Slnečnej sústavy
Literatúra:
[1] Bauer, J. M. (2003). A physical survey of Centaurs. University of Hawai’i at Manoa.
[2] Ivanova, O., Rosenbush, V., Luk’yanyk, I., Markkanen, J., Kleshchonok, V., Kolokolova, L., … & Afanasiev, V. (2023). Quasi-simultaneous photometric, polarimetric, and spectral observations of distant comet C/2014 B1 (Schwartz). Astronomy and Astrophysics, 672, A76.
[3] Ivanova, O., Licandro, J., Moreno, F., Luk’yanyk, I., Markkanen, J., Tomko, D., … & Shubina, O. (2023). Long-lasting activity of asteroid (248370) 2005 QN173. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 525(1), 402-414.
[4] Jewitt, D., Hsieh, H., & Agarwal, J. (2015). The active asteroids. Asteroids IV, 221-241.
[5] Swamy, K. K. (2010). Physics of comets (Vol. 12). World Scientific.
[6] Thomas, N. (2020). An Introduction to Comets: Post-Rosetta Perspectives. Springer Nature. - Vznik a vývoj vnútorného Oortovho oblaku
Školiteľ: Mgr. Marián Jakubík, PhD. (mjakubik@astro.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Práca je zameraná na štúdium vzniku a vývoja vnútornej časti Oortovho oblaku. Oortov oblak je sféricky symetrický oblak pozostávajúci z komét, ktoré obiehajú okolo Slnka po takmer kruhových dráhach vo vzdialenostiach od 2000AU až 200000 AU. Skladá sa z dvoch oblastí – vnútorného a vonkajšieho Oortovho oblaku. Existuje viac modelov, ktoré viac-menej realisticky opisujú scenáre vzniku a následného vývoja Oortovho oblaku, ktoré vyplývajú z najnovších pozorovaní. Zatiaľ najvhodnejšie sú modely vzniku Oortovho oblaku v prostredí a čase kedy Slnko bolo súčasťou svojej zárodočnej otvorenej hviezdokopy. Týmto spôsobom modelované formovanie sa Oortovho oblaku (a jeho častí) dokáže vysvetliť mnohé detaily, ktoré vieme získať z pozorovaní pohybu komét resp. transneptúnických telies.
Cieľ práce: Cieľom našej práce je detailný popis vzniku vnútorného Oortovho oblaku s dôrazom na modely popisujúce vznik Oortovho oblaku v prostredí a čase kedy sa Slnko nachádzalo vo svojej zárodočnej otvorenej hviezdokope. Detailne sa budeme zameriavať na hľadanie parametrov, ktoré je možné získať z numerických simulácií a je možné nájsť ich potvrdenie z pozorovaní. Okrem odpovedí na viaceré otvorené otázky budeme hľadať riešenie konkrétneho problému, kedy doterajšie modely predpovedajú veľké množstvo retrográdnych dráh objektov, ktoré tvoria vnútorný Oortov oblak ale z analýzy dostupných pozorovaní žiadne takéto závery nevyplývajú.
Požiadavky:
programovanie (python, fortran), angličtina
Výskumný smer:
Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy - Astrochemické procesy vo fázach ľadov vplyvom žiarenia: aplikácie pre vesmírne prostredie
Školiteľka: Mgr. Zuzana Kaňuchová, PhD. (zkanuch@ta3.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Laboratórne výskumy chemických procesov vyskytujúcich sa v ľadoch relevantných pre astrofyziku preukázali závislosť týchto procesov od množstva experimentálnych parametrov (napr. teplota, ožarujúca častica, dávka žiarenia). Hoci sa zistilo, že chemické procesy ovplyvňujú rôzne faktory, jeden aspekt, ktorý nebol preskúmaný do veľkej miery je špecifická fáza skúmaného ľadu. Pochopenie pevných fáz ľadu je kľúčové pre štúdium toho, ako ich molekulárne štruktúry ovplyvňujú astrochemické procesy riadené žiarením (napríklad fázový prechod, zhutňovanie ľadu, rádiolytický rozpad molekúl, tvorba nových molekúl), ktoré sa vyskytujú v rôznych vesmírnych prostrediach.
Cieľ práce: Cieľom tohto projektu bude systematicky a kvantitatívne charakterizovať vplyv rôznych typov žiarenia (napr. elektrónové, iónové, fotónové) na rôzne fázy rôznych molekulárnych ľadov relevantných pre astrochémiu. Kandidát bude pre výskum využívať komoru s ultravysokým vákuom vybavenú substrátom, na ktorom je možná príprava analógov astrochemických ľadov pri kryogénnych teplotách.
Ľady budú následne ožarované žiarením z rôznych zdrojov (napr. urýchľovače častíc, elektrónové delá, ultrafialové lampy). Kandidát získa spektroskopické a spektrometrické údaje, ktoré mu umožnia kvantifikovať:
(i) rýchlosť deštrukcie skúmaných ľadov, (ii) rýchlosť tvorby nových molekúl, a čo je najdôležitejšie, (iii) akékoľvek detekovateľné rozdiely medzi rôznymi fázami toho istého molekulárneho ľadu (napr. medzi amorfným a kryštalickým ľadom). Informácie získané z týchto experimentov budú užitočné pri ďalšom objasňovaní údajov získaných vesmírnymi misiami zameranými na charakterizáciu chémie vyvolanej žiarením v pevnom skupenstve látok medzihviezdneho média a vo vonkajšej Slnečnej sústave.
Požiadavky:
– Znalosť písanej a hovorenej angličtiny na pokročilej úrovni (práca musí byť vypracovaná v angličtine)
– Znalosť teoretických a praktických aspektov spektroskopie s osobitným zameraním na infračervenú absorpčnú spektroskopiu
– Programátorské a elektrotechnické zručnosti nie sú potrebné, ale sú veľmi vítané
Výskumný smer:
Astrochémia medzihviezdnej hmoty a objektov Slnečnej sústavy - Vzplanutie symbiotickej hviezdy BF Cyg sprevádzané erupciami a úzko smerovanými výronmi hmoty
Školiteľ: Mgr. Emil Kundra, PhD. (ekundra@astro.sk)
Konzultant: RNDr. Augustin Skopal, DrSc.
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Symbiotické hviezdy sú interagujúce dvojhviezdy s veľmi dlhými orbitálnymi periódami (rádovo roky). Pozostávajú z červeného obra, ktorý stráca časť svojej hmoty a bieleho trpaslíka, ktorý ju akreuje. Občas, na časovej škále desiatok rokov, dochádza ku vzplanutiam, pri ktorých pozorujeme zvýšenie jasnosti sústavy o 2 až 7 magnitúd a výrazné zmeny spektra. Vzplanutie je často charakterizované jediným zjasnením a následným poklesom k pôvodnej jasnosti. V niektorých prípadoch je hlavné maximum sprevádzané sekundárnym vzplanutím. V prípade symbiotickej hviezdy BF Cyg primárne vzplanutie nastalo v r. 2006, avšak pomalý pokles bol prerušený ďalšími vzplanutiami v r. 2015 a 2017, po ktorých boli indikované úzko-smerované výtrysky hmoty. Vysoká úroveň aktivity BF Cyg trvá do súčasnosti. Principiálnym problémom je objasnenie zdroja energie a mechanismu, ktorý udržiava tak dlhotrvajúce vzplanutie. Podstata vzplanutí symbiotických hviezd patrí ku kľúčovým problémom ich výskumu.
Cieľ práce: Cieľom PhD práce je určenie základných fyzikálnych parametrov žiarivých oblastí BF Cyg (teploty, polomery, svietivosti, emisný objem, tempo úniku hmoty zo sústavy) počas vzplanutia v r. 2006, najmä behom erupcií v r. 2015 a 2017. Tento cieľ sa dosiahne modelovaním rozdelenia energie v spektre BF Cyg (softvér je k dispozícii), ktoré rozlíši jeho jednotlivé zložky žiarenia. Ďalej je to určenie základných fyzikálnych parametrov úzko-smerovaných výtryskov hmoty a ich vývoj v rôznych štádiách vzplanutia. Obidve úlohy by mali prispieť k lepšiemu porozumeniu procesu akrécie hmoty na bieleho trpaslíka ako aj mechanizmu, ktorý udržuje vysoký energetický výkon BF Cyg po dlhý čas (doteraz 17 rokov). Doktorand/ka bude pracovať s existujúcimi pozorovaniami (UBVRI fotometria, spektroskopia) s možnosťou získavať nové pozorovania ďalekohľadmi AsÚ SAV.
Požiadavky: znalosť angličtiny, základy programovania
Výskumný smer: Symbiotické hviezdy a novy - Cyklus slnečnej aktivity – empirické implikácie pre modelovanie slnečného dynama
Školiteľ: RNDr. Ján Rybák, CSc. (rybak@astro.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Analýza dlhodobých radov pozorovaní slnečnej aktivity – slnečných škvŕn, magnetických polí ako i pozorovaní protuberancií a zelenej koróny, vypracovaných na AsÚ SAV – pre určenie priebehu a významnosti prejavov rozdielnej aktivity oddelene na jednotlivých hemisférach Slnka. Hľadanie empirických implikácií z týchto radov pre modelovanie slnečnej aktivity numerickými metódami opisujúcimi slnečné dynamo.
Cieľ práce: Predpokladaným výsledkom práce je nájdenie časového vývoja časovej a šírkovej asymetrie slnečnej aktivity pre obdobie viacerých slnečných cyklov a analýza jej významnosti v jednotlivých obdobiach s preskúmaním prípadných periodicít aktivity.
Požiadavky:
znalosť angličtiny, programovacie schopnosti, fyzikálny základ
Výskumný smer:
Štúdium fyzikálnych vlastností a procesov v atmosfére Slnka. - Vysoko-kontrastné spektroskopické sústavy (SB2) s pekuliárnymi zložkami skorého spektrálneho typu
Školiteľ: Mgr. Martin Vaňko, PhD. (vanko@astro.sk)
Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
Sylabus:
Zameranie práce: Najjednoduchším dôkazom, že pozorovaný objekt je dvojhviezda je prítomnosť zákrytov. Druhou spoľahlivou technikou sú zmeny radiálnej rýchlostí (RV). Takéto variácie sa zvyčajne detegujú v rámci spektroskopických pozorovaní. V najjednoduchšom prípade dvojhviezda obsahuje dve zložky s relatívne blízkou svietivosťou, čo má za následok dva systémy spektrálnych čiar v zloženom spektre. Keď sa zložky výrazne líšia v svietivosti, spektrálne čiary slabšej sekundárnej zložky sa stanú menej zreteľnými. Situácia sa komplikuje v prípade, keď je sekundárna zložka rýchly rotátor (> 100 km/s). Hoci sú spektrálne čiary rýchlo-rotujúcej zložky plytké, ťažko identifikovateľné a modelované, jeho svetlo zvyšuje úroveň kontinua, čo rovnomerne znižuje hĺbku spektrálnych čiar dominantnej zložky. Zriedkavejšie sa môže objekt odhaliť ako dvojhviezda, keď sa zistia nezrovnalosti v projektovanej rotačnej rýchlosti, v sin i, určené pomocou spektrálnych čiar, ktoré majú odlišnú citlivosť na účinnú atmosférickú teplotu, napr. čiary Mg II pri λ 4481 Å a Ca II H a K.
Cieľ práce: Modelovanie spektroskopických dát, niekoľkých pekuliárnych, vysoko-kontrastných sústav, skorého spektrálneho typu, ktoré ležia na hlavnej postupnosti HR diagramu, v kombinácii s fotometrickými dátami z archívu družice TESS. Hlavným cieľom dizertačnej práce je určiť RVs a rotačné rýchlosti študovaných objektov a možný výskyt ďalších zložiek v študovaných sústavách.. Naša analýza bude zameraná aj na charakteristiku možných krátkodobých (desiatky minút), alebo strednodobých (niekoľko hodín) pulzácií jednotlivých zložiek, určenie ich atmosférických parametrov (povrchová teplota, metalicita, povrchové zrýchlenie) a absolútnych parametrov (polomer, hmotnosť, svietivosť). Na základe získaných výsledkov budeme diskutovať evolučný stav študovaných sústav.
Požiadavky: znalosť angličtiny – dobrá znalosť programovania – schopnosť samostatného štúdia literatúry.
Výskumný smer: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdne sústavy
V Tatranskej Lomnici 2.2.2024
Mgr. Peter Gömöry, PhD.
vedúci školiaceho pracoviska
Požiadavky
Študijný program: ASTRONÓMIA A ASTROFYZIKA
-
-
- Prijímací pohovor (PDF)
- Dizertačná skúška: ASTRONÓMIA (PDF)
-