Doktorandské štúdium 2022

•   
• Štúdium / Popularizácia  
Doktorandské štúdium 2022

• Konkurz

• Témy:
  1. Medzihviezdne častice v medziplanetárnom priestore Slnečnej sústavy
  2. Vznik a vývoj vnútorného Oortovho oblaku
  3. Zrážky asteroidov hlavného pásu s rojovými meteoroidmi
  4. Dvojnásobne a viacnásobne zákrytové hviezdne sústavy
  5. Cyklus slnečnej aktivity – empirické implikácie pre modelovanie slnečného dynama
  6. Formovanie mladých hviezd typu T Tauri a ich planetárnych sústav

• Požiadavky

Vyhlásenie konkurzu sa opiera o dohodu s Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej študijnom programe sa Astronomický ústav SAV, v. v. i. podieľa,  ako aj o akreditáciu Astronomického ústavu SAV, v. v. i. Ministerstvom školstva SR pre uvedený študijný program.

Konkurz (školský rok 2022/2023)

Astronomický ústav SAV, v. v. i. vypisuje konkurz na doktorandské štúdium v študijnom programe

• Astronómia a astrofyzika

Podmienkou pozvania na prijímacie konanie je absolvovanie II. stupňa vysokoškolského štúdia.

Vyplnenú prihlášku, s prílohami v nej uvedenými, je potrebné zaslať na adresu Astronomického ústavu SAV, v. v. i..

Pre uvedený študijný program vypisuje Astronomický ústav SAV, v. v. i. nasledovné témy:

1. Medzihviezdne častice v medziplanetárnom priestore Slnečnej sústavy
   Školiteľ: RNDr. Mária Hajduková Jr., PhD. (Maria.Hajdukova@savba.sk)
   Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Oddelenie medziplanetárnej hmoty, Bratislava
   Sylabus:
   Zameranie práce: Vzhľadom na relatívny pohyb Slnka voči lokálnemu medzihviezdnemu mračnu by interakcia Slnečnej sústavy s medzihviezdnym prostredím mala viesť k výskytu medzihviezdnych častíc, alebo aspoň zrniečok medzihviezdneho prachu. Pohľad zvnútra Slnečnej sústavy by mal poskytnúť pozorovateľný prítok medzihviezdnej hmoty. Keďže identifikácia častíc medzihviezdneho pôvodu je zložitý proces, skutočné zastúpenie interstelárnych častíc v Slnečnej sústave stále nie je jednoznačne určené.
   Cieľ práce: Cieľom práce je zmapovanie prítoku medzihviezdnych častíc a sledovanie ich dráh v Slnečnej sústave. Ich vývoj je ovplyvňovaný interakciou častíc s medziplanetárnym prostredím a riadený silami, ktorých vplyv závisí od veľkosti častíc. V práci sa zameriame na väčšie častice – meteoroidy prichádzajúce k zemskej dráhe po hyperbolických dráhach vzhľadom k Slnku, ktoré by mohli byť pozorované ako meteory. Počítačové simulácie dráh medzihviezdnych častíc budú porovnávané s pozorovanými dráhami meteoroidov z prístupných meteorických databáz. Základná otázka je pomer medzihviezdnych častíc a častíc patricich medziplanetárnej hmote, ktoré by mali byť v danej oblasti registrované. Zastúpenie závisí od vzdialenosti od Slnka i od ekliptiky. Pre získanie širšieho záberu budú preto výsledky pozemských pozorovaní meteorov porovnané s výsledkami pozorovaní z vesmírnych detektorov prachu.
   Požiadavky:
   programovanie, angličtina
   Výskumný smer:
   Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
2. Vznik a vývoj vnútorného Oortovho oblaku
   Školiteľ: Mgr. Marián Jakubík, PhD. (mjakubik@astro.sk)
   Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
   Sylabus:
   Zameranie práce: Práca je zameraná na štúdium vzniku a vývoja vnútornej časti Oortovho oblaku. Oortov oblak je sféricky symetrický oblak pozostávajúci z komét, ktoré obiehajú okolo Slnka po takmer kruhových dráhach vo vzdialenostiach od 2000AU až 200000 AU. Skladá sa z dvoch oblastí – vnútorného a vonkajšieho Oortovho oblaku. Existuje viac modelov, ktoré viac-menej realisticky opisujú scenáre vzniku a následného vývoja Oortovho oblaku, ktoré vyplývajú z najnovších pozorovaní. Zatiaľ najvhodnejšie sú modely vzniku Oortovho oblaku v prostredí a čase kedy Slnko bolo súčasťou svojej zárodočnej otvorenej hviezdokopy. Týmto spôsobom modelované formovanie sa Oortovho oblaku (a jeho častí) dokáže vysvetliť mnohé detaily, ktoré vieme získať z pozorovaní pohybu komét resp. transneptúnických telies.
   Cieľ práce: Cieľom našej práce je detailný popis vzniku vnútorného Oortovho oblaku s dôrazom na modely popisujúce vznik Oortovho oblaku v prostredí a čase kedy sa Slnko nachádzalo vo svojej zárodočnej otvorenej hviezdokope. Detailne sa budeme zameriavať na hľadanie parametrov, ktoré je možné získať z numerických simulácií a je možné nájsť ich potvrdenie z pozorovaní. Okrem odpovedí na viaceré otvorené otázky budeme hľadať riešenie konkrétneho problému, kedy doterajšie modely predpovedajú veľké množstvo retrográdnych dráh objektov, ktoré tvoria vnútorný Oortov oblak ale z analýzy dostupných pozorovaní žiadne takéto závery nevyplývajú.
   Požiadavky:
   programovanie (python, fortran), angličtina
   Výskumný smer:
   Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
3. Zrážky asteroidov hlavného pásu s rojovými meteoroidmi
   Školiteľ: RNDr. Luboš Neslušan, CSc. (neslusan@astro.sk)
   Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
   Sylabus:
   V posledných desaťročiach bola spozorovaná kometárna aktivita u niekoľkých asteroidov hlavného pásu. Tento jav vyvolal otázku, čo je spúšťačom takejto activity. Jeden z možných mechanizmov môže byť zrážka s meteoroidom. Sporadické meteoroidy sú rozptýlené v medziplanetárnom priestore a pravdepodobnosť zrážky asteroidu so sporadickým meteoroidom je oveľa menšia ako pravdepodobnosť zrážky s meteoroidom, ktorý je členom prúdu a obieha okolo Slnka v priestorovom koridore s relatívne vysokou hustotou meteoroidných objektov.
   Cieľom práce je určenie frekvencie prechodov asteroidov cez koridory kometárnych prúdov meteoroidov a tiež známych prúdov, ktorých materské teleso nie je známe. Kedže asteroidov je obrovské množstvo, objektom štúdia budú len veľké asteroidy (s absolútnou magnitúdou väčšou ako zvolená hranica) v hlavnom páse. Pre niekoľko prúdov s pomerne dobre známym veľkostným rozdelením členov by mala byť tiež odhanutá frekvencia zrážok medzi niekoľkými asteroidmi a členmi prúdu v danom intervale veľkosti.
   Požiadavky:
   — ukončené univerzitné štúdium v odbore astronómia, magisterský stupeň, alebo v príbuznom odbore, ak v príbuznom odbore, potom uchádzač musí preukázať skúseností s výskumom v meteorickej astronómií (to uchádzač preukáže aspoň jednou publikovanou prácou v tejto oblasti)
   — znalosť počítačového programovania všeobecne a programovacieho jazyka Fortran alebo C
   — poslanie (školiteľovi) krátkeho (1 až 2 strany) dokumentu s opisom výskumného zámeru uchádzača v jeho kariére v blízkej budúcnosti (cca 10 rokov), nielen čo sa týka témy PhD štúdia
   — dobrá znalosť hovorenej aj písanej angličtiny
   — vítanou je znalosť tvorby aktívnych webových stránok, čiže jazyka PHP a tiež je vítaná znalosť práce s databázou MySQL
   Výskumný smer:
   Dynamický vývoj malých telies Slnečnej sústavy
4. Dvojnásobne a viacnásobne zákrytové hviezdne sústavy
   Školiteľ: RNDr. Theodor Pribulla, CSc. (pribulla@astro.sk)
   Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
   Sylabus:
   Zameranie práce: Systematické pozorovanie oblohy družicami zameranými na detekciu a štúdium exoplanét (CoRoT, KEPLER, TESS) viedlo k objavu trojhviezdnych a štvorhviezdnych sústav v ktorých dochádza k zákrytom na nielen vo vnútornej ale aj na vonkajšej dráhe (viacnásobne zákrytov) alebo na oboch vnútorných dráhach (dvojnásobne zákrytové). Keďže priebeh zákrytov na vonkajšej dráhe závisí aj na rozmeroch a vzájomných sklonoch dráh, analýzou ich svetelných kriviek je možné určiť nielen fotometrické elementy ale aj hmotnosti zložiek bez potreby spektroskopických pozorovaní. V prípade dostupnosti vysokodisperznej spektroskopie je možné určiť viac parametrov a parametre upresniť. Spektroskopia počas zákrytov umožňuje na základe tzv. Rossiter-McLaughlinovho efektu určiť aj priemet odklonu rotačných osí zložiek voči rovine dráhy. Ten silno ovplyvňuje rýchlosť apsidálneho pohybu v sústavách s excentrickými dráhami. Odklon rotačných osí od kolmice na rovinu dráhy nám prináša aj informácie o dynamickom vývoji viacnásobnej sústavy. Ak je pomer obežnej doby vonkajšej a vnútornej dráhy malý, je možné pozorovať abnormálny apsidálny pohyb prípadne ďalšie poruchy vnútorných dráh. Modelovanie takýchto sústav vyžaduje zahrnutie viacerých efektov (napr. efekt konečnej rýchlosti svetla, reflexný efekt, elipticita zložiek, gravitačné stemnenie). Vysoká presnosť družicových svetelných kriviek však kladie veľké nároky na presnosť modelovania a syntézu teoretických kriviek. Systematické rozdiely modelových a pozorovaných svetelných kriviek pritom poukazujú na ďalšie neznáme efekty alebo nepresnosť modelovania (napríklad gravitačné stemnenie alebo reflexný efekt).
   Cieľ práce: Detekcia a modelovanie dvojnásobne a viacnásobne zákrytových sústav. Určenie elementov dráh a absolútnych parametrov zložiek. Zahrnutie jemných efektov svetelných kriviek a porúch dráhy pri modelovaní zákrytov.
   Požiadavky:
   znalosť angličtiny – znalosť programovania – schopnosť samostatného štúdia literatúry.
   Výskumný smer:
   Klasické dvojhviezdy a viacnásobné sústavy
5. Cyklus slnečnej aktivity – empirické implikácie pre modelovanie slnečného dynama
   Školiteľ: RNDr. Ján Rybák, CSc. (choc@astro.sk)
   Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
   Sylabus:
   Analýza dlhodobých radov pozorovaní slnečnej aktivity – slnečných škvŕn, magnetických polí ako i pozorovaní protuberancií a zelenej koróny, vypracovaných na AsÚ SAV – pre určenie priebehu a významnosti prejavov rozdielnej aktivity oddelene na jednotlivých hemisférach Slnka s hľadaním empirických implikácií pre modelovanie slnečnej aktivity numerickými metódami opisujúcimi slnečné dynamo. Predpokladaným výsledkom práce je nájdenie časového vývoja časovej a šírkovej asymetrie slnečnej aktivity pre obdobie viacerých slnečných cyklov a analýza jej významnosti v jednotlivých obdobiach s preskúmaním prípadných periodicít aktivity.
   Požiadavky:
   znalosť angličtiny, programovacie schopnosti, fyzikálny základ
   Výskumný smer:
   Štúdium fyzikálnych vlastností a procesov v atmosfére Slnka.
6. Formovanie mladých hviezd typu T Tauri a ich planetárnych sústav
   Školiteľ: Mgr. Martin Vaňko, PhD. (vanko@astro.sk)
   Pracovisko: Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica, 059 60 Vysoké Tatry
   Sylabus:
   Zameranie práce:T Tauri hviezdy sú mladé (do 100 miliónov rokov), málo hmotné (menej než 3 hmotnosti Slnka), značne premenné hviezdy, neskorých spektrálnych typov (neskoršie než F) s pekuliárnymi emisnými čiarami, ktoré sú spojené s molekulárnymi oblakmi regiónmi formujúcimi nové hviezdy (napr. Rho Ophiuchi, hmlovina v Orióne, Taurus-Auriga, Cefeus-Kasiopeja). Ich spektrá ukazujú vysoké zastúpenie lítia v porovnaní so Slnkom a ďalšími hviezdami na hlavnej postupnosti. Klasifikujeme dve triedy týchto objektov: (i) klasické TT stále obklopené okolo-hviezdnou obálkou (z angl. CTTS), a (ii) TT so slabým výskytom spektrálnych čiar (z angl. weak-line, WTTS) kde okolo-hviezdna obálka už nie je pozorovaná. TT hviezdy, najmä WTTS, sú zdrojom silných röntgenových emisií a majú vysoké rotačné rýchlosti (rádovo desiatky km/s). Na základe vysoko-disperzných spektier v blízkej IR oblasti sa ukázalo, že väčšina mladých hviezd sú dvojhviezdy alebo viacnásobné sústavy s typickou uhlovou vzdialenosťou zložiek 0,3″-0,5″. Štúdiom TT hviezd, predovšetkým v dvojhviezdach a viacnásobných sústavách, sa dostávame k lepšiemu porozumeniu ich vzniku a vývoja až do fázy, kedy začnú svietiť vo viditeľnej oblasti spektra a stanú sa normálnymi hviezdami, ako aj možnej formácie ich planetárnych sústav.
   Cieľ práce: Pozorovania T Tau kandidátov (vo vybraných regiónoch) a modelovanie dvojhviezdnych zložiek obsahujúcich mladé hviezdy vo veku niekoľko miliónov rokov, určiť ich fyzikálne parametre, rotačné periódy, charakter a príčinu ich fotometrickej variability.
   Metóda: Fotometrické monitorovanie vybraných objektov v regióne Cefeus-Kasiopeja pomocou prístrojového vybavenia Astronomického ústavu SAV, v. v. i. Spektroskopické pozorovania za účelom získania krivky radiálnych rýchlostí a detekcie Li čiary na vlnovej dĺžke 670,8 nm, ktorá je indikátorom veku objektu. Vybrané objekty sú vhodné na pozorovanie échelle spektrografom MUSICOS (R=35000) na 1,3 m ďalekohľade Nasmyth-Cassegrain na Skalnatom Plese.
   Požiadavky:
   znalosť angličtiny, programovacie schopnosti, fyzikálny základ
   Výskumný smer:
   Klasické dvojhviezdy, viacnásobné sústavy

V Tatranskej Lomnici 16.2.2022

Mgr. Peter Gömöry, PhD.
vedúci školiaceho pracoviska

Požiadavky

Študijný program: ASTRONÓMIA A ASTROFYZIKA

1. • Študijný odbor: ASTRONÓMIA
     • Prijímací pohovor (PDF)
     • Dizertačná skúška: ASTRONÓMIA (PDF)

1. • Študijný odbor: ASTROFYZIKA
     • Prijímací pohovor – špecializácia slnečná fyzika (PDF)
     • Prijímací pohovor – špecializácia stelárna astronómia (PDF)
     • Dizertačná skúška: ASTROFYZIKA (PDF)