Metódu rekonštrukcie zložených spektier sme aplikovali na 21 symbiotických systémov počas ich kľudných ako aj aktívnych fáz. Určili sme presné fyzikálne parametre jednotlivých zložiek žiarenia. Bol nezávisle potvrdený spektrálny typ chladných obrov v symbiotických systémoch. Pre niektoré objekty bola upresnená vzdialenosť a hodnota medzihviezdneho sčervenania. Bola určená strata hmoty chladných zložiek s tempom okolo 10-7 hmotností Slnka za rok. Navrhli sme riešenie zdanlivého problému priamo a nepriamo určovanej teploty horúceho objektu ako dôsledok diskovej štruktúry akreovanej hmoty. Efekt je extrémny počas aktívnych fáz. Bola objavená prítomnosť veľmi horúcej hmloviny v aktívných systémoch. Na základe vlastností jednotlivých zdrojov žiarenia (fyzikálne a geometrické parametre) sme určili základnú štruktúru aktívneho objektu v symbiotických hviezdach, čo predstavuje najvýznamnejší výsledok tohto smeru výskumu. (APVT-20-014402 a VEGA 4014, Skopal, práce č. 57 a 59)
Formovanie akréčnych diskov a vlastnosti okolo hviezdnej hmoty v interagujúcich dvojhviezdach nie sú zatiaľ uspokojivo preskúmané. Za tým účelom sme študovali TT Hya - interagujúcu dvojhviezdu typu Algol a modelovali akréčny disk a jeho spektrum v Halpha čiare. Obe zložky dvojhviezdy ako aj akréčny disk okolo primárnej zložky boli zahrnuté do výpočtov. Pre sekundárnu zložku bol použitý Rocheho model. Syntetické spektrá boli počítané pre všetky fázy vrátane primárneho zákrytu a boli porovnané s pozorovanými spektrami.Študovali sme vplyv rôznych parametrov akéčneho disku na výsledné spektrum, čo nám umožnilo odhadnúť teplotu, hustotu, geometriu disku a rýchlostné pole. Malé rozdiely mezi pozorovanými a syntetickými spektrami odhalili prítomnosť plynného prúdu hmoty a oblasť interakcie prúdu a disku. Zistili sme aj prítomnosť chladného okolohviezdneho materiálu nachádzajúceho sa medzi C1 a C2 Rocheho plochami. Za účelom modelovania tohto typu sme vypracovali počítačový program Shellspec, ktorý rieši rovnicu prenosu žiarenia pozdĺž lúča v pohybujúcom sa 3-rozmernom prostredí. (VEGA 4013, Budaj, práca č. 18)
Dokončila sa archivácia protuberancií z koronálnej stanice na Lomnickom štíte a ukázalo sa praktické využitie tejto databázy. Databáza je využívaná pre výskum morfológie a časovo-šírkového rozdelenia protuberancií a ich súvislosti so slnečnými magnetickými poliami a slnečným cyklom. (VEGA 4011, Klocok, práca č. 29)
Pre 3 fotosférické spektrálne čiary Fe II 523,5 nm, Fe I 543,4 nm a Ni I 543,6 nm boli vypočítané funkcie citlivosti k zmenám teploty v slnečnej fotosfére a určené optické hĺbky ich lokálnych maxím v centrách čiar. Bol zistený dobrý súhlas takto získaných optických hĺbok s optickými hĺbkami formovania centier čiar určenými na základe príspevkových funkcií. Výsledok potvrdil správnosť publikovanej škály optických hĺbok rotačného profilu slnečnej fotosféry. (VEGA 3015, Koza, Kučera, práca č. 71)
Spracovali sme unikátne pozorovanie prederupčnej a erupčnej fázy slnečnej erupcie vykonané s veľkým priestorovým a časovým rozlíšením. Časový vývoj erupcie ukázal, že v slnečnej chromosfére erupcia začala o niekoľko minút skôr ako v röntgenovom žiarení mapujúcom slnečnú prechodovú vrstvu a korónu. Tento fakt sa nedá vysvetliť tradičným scenárom slnečnej erupcie kde sa predpokladá prvotné uvoľnenie energie v horných vrstvách slnečnej atmosféry. (VEGA 3015, Kučera, Rybák, Koza, Gömöry, Tomasz, práca č. 72)
Na základe podobnosti priebehu koronálneho indexu s rádiovým žiarením 2800 MHz, kozmickým žiarením a číslom slnečných škvŕn v rokoch 1966-2002 sa urobila reanalýza homogénneho radu intenzít zelenej koróny (530,3 nm) v rokoch 1939-1965. Vytvoril sa nový homogénny rad a vypočítal nový koronálny index. Na základe vysokej korelácie s číslom slnečných škvŕn (0,914) v rokoch 1939-2002 bol koronálny index extrapolovaný až do roku 1848. (APVT 51-012704, Rušin, Minarovjech, Klocok, práca č. 50)
Nepravidelnosť výskytu krátkodobých periodicít (25-35 dní) erupčného indexu bola skúmaná pre celý slnečný disk a pre jednotlivé slnečné hemisféry pre obdobie rokov 1966-2002. Výskyt periodicít erupčného indexu je silne nepravidelný v čase a ukazuje na častú nezávislosť erupčnej aktivity na jednotlivých hemisférach. Korelácie ukázali významnejší súvis medzi celodiskovým radom indexu a indexom zo severnej hemisféry v porovnaní s južnou hemisférou. (VEGA 3015, Rybák, práca č. 51)
Skúmali sme 24-dňovú periódu výskytu slnečných erupcií pre slnečné cykly 21 a 22 pomocou vlnkových výkonových spektier spolu s lokalizáciou slnečných erupcií na synoptických magnetických mapách. Zistili sme, že 24-dňové maximum vo výkonových spektrách je výsledkom konkrétneho skladania dát, najpravdepodobnejšie spôsobovaného charakteristickou separáciou komplexov aktivity v heliografickej dĺžke medzi 40 a 50 stupňov. (VEGA 3015, projekt ESMN2, Rybák, práca č. 64)
Krátke periodicity slnečného indexu boli skúmané pre celý slnečný disk a pre jednotlivé slnečné hemisféry počas takmer štyroch slnečných cyklov. Porovnanie výsledkov získaných Fourier transformáciou a vlnkovou transformáciou potvrdili významnosť jednotlivých periodicít, či sú alebo nie sú harmonickými násobkami základných period, ako i ich časový výskyt. Modulácia erupčného indexu spôsobovaná 27-dňovou rotáciou Slnka je významnejšia počas klesajúcej vetvy slnečného cyklu. (VEGA 3015, Rybák, práca č. 40)
Prioritne bola popísaná fenomenológia koronálnych prejavov premennosti slnečnej činnosti za predchádzajúcich 60 rokov, vrátane severo-južnej asymetrie, zonálnych odlišností (rovníková, stredne-šírkové a polárne zóny na povrchu Slnka), prítomnosti a perzistencie tzv. aktívnych dĺžok na Slnku, cykličnosti a periodičnosti slnečnej činnosti. (VEGA 4013 a 3015, Rybák, Sýkora, práca č. 14)
Ukázalo sa, že severo-južná asymetria (NSA) slnečnej činnosti predstavuje veľmi vhodný index pre štúdium kvázi-dvojročných oscilácií (KDO) slnečnej aktivity. KDO sú v NSA oveľa lepšie identifikovateľné než je tomu v originálnych indexoch aktivity, z ktorých je dlhodobá NSA počítaná (počet a plochy slnečných škvŕn, intenzita magnetického poľa Slnka a jasnosť jeho „zelenej“ emisnej koróny). Bola nájdená negatívna korelácia medzi výraznosťou KDO a veľkosťou NSA. (VEGA 4013, Rybák, Sýkora, práce č. 91 a 102)
Bol nájdený pomerne jednoduchý exponenciálny vzťah medzi intenzitou zelenej emisnej koróny Slnka a intenzitou magnetického poľa. Zároveň sa ukázalo, že exponent q v predmetnom vzťahu má v obdobiach miním 11-ročného slnečného cyklu opačný znak v rovníkovej a polárnych šírkových zónach Slnka. V obdobiach maxím slnečných cyklov je vzťah oboch parametrov podstatne komplikovanejší. (VEGA 4013, Sýkora, práce č. 63 a 67)
Štúdium rotácie koróny Slnka za šesť posledných 11-ročných cyklov slnečnej aktivity umožnilo interpretovať ju pomocou existencie dvoch režimov rotácie – rýchleho s periódou 27 dní a pomalého s periódou asi 30,5 dňa. Ich sumovaním vzniká celkový pozorovaný prejav, kedy synodická perióda rotácie narastá od 27 dní na rovníku do asi 29 dní v héliografických šírkach +/- 40 stupňov a potom až ku pólom nadobúda viac-menej rigidný charakter. (VEGA 4013, Sýkora, práca č. 15 a 103)
Analýza priestorovo-časového rozloženia jasnosti koronálnej emisnej čiary Fe XIV 530.3 nm na povrch Slnka odhalila, že v relatívne spojitej evolúcii uvedeného rozloženia dochádza k náhlym a výrazným diskontinuitám v blízkosti tzv. referenčných bodov 11-ročného slnečného cyklu. Identifikované sú dlhodobé nárasty (1,5 až 3 roky) aktivity Slnka v ohraničenom intervale heliografických dĺžok – tzv. aktívne dĺžky, popísaná je ich výrazná antipodálnosť a striedavosť v určitých fázach cyklu. (VEGA 4013, Sýkora, práca č. 13)
Analýzou fotografických a radarových údajov z IAU katalógu meteorov, ako aj porov-naním výsledkov s výsledkami získanými pomocou kozmických sond a vysokovýkonným radarom, v rozsahu hmotností prislúchajúcich týmto rôznym pozorovaniam, sa ukázalo, že výskyt interstelárnych meteoroidov je pre hmotnosti m>10-10 kg, pre interval 10-15<m<10-10 kg a pre m<10-15 kg rozdielny a že hmotnostný index s interstelárnych meteoroidov sa plynulo mení pozdĺž stupnice hmotnosti. (VEGA 3024, Hajduková, práce č. 79, 80 a 81)
Analýzou presných fotografických dráh s použitím metódy indexov bola odhalená jemná štruktúra meteorického prúdu Perzeíd. 560 meteorov z 875 uvažovaných Perzeíd sa nachádza v 17 vláknach, ktoré sú usporiadané do vyšších štruktúr tzv. vetiev prúdu. V prúde Perzeíd je 1 individuálne vlákno, 3 vetvy prúdu pozostávajúce spolu z 9 vlákien a centrálna časť prúdu (v nej 3 vetvy a 1 samostatné vlákno). Štruktúry sú ponorené do oblaku 315 rozptýlených dráh. (VEGA 4012, Kaňuchová, Svoreň, Neslušan, Jakubík práce č. 28 a 89)
Bol určený vplyv morfológie častíc na mieru nepresnosti určenia ich mikrofyzikálnych charakteristík optickými metódami. Zistili sa významné rozdiely v odvodených stredných polomeroch nenáhodne orientovaných nepravidelne tvarovaných častíc v porovnaní so získanými polomermi pre častice sférického tvaru. Pri náhodne orientovaných časticiach nebol zistený žiadny významný rozdiel. (VEGA 3024, Kocifaj, práce č. 30 a 31)
Bol urobený prehľad potenciálnych prúdov meteoroidov križujúcich dráhy všetkých štyroch terestrických planét, ktorých potenciálnymi materskými telesami sú ako kométy, tak aj asteroidy. Počet prúdov od Merkúra po Mars, podľa očakávania, stúpa. Pri Marse je zoznam značne neúplny, keďže zďaleka nie všetky potenciálne materské telesá už boli objavené. (VEGA 4012, Neslušan, práce č. 38 a 84)
Bolo ukázané, že z rozdelení uhlových elementov dráh nových komét (prvýkrát prichádzajúcich do oblasti planét) je možné získať informácie o kometárnom oblaku, ak sú tieto rozdelenia konštruované pre inú epochu, nez čas pozorovaného prechodu perihéliom (napr. pre okamih predchádzajúceho prechodu perihéliom) a ak sú nové kométy rozlišované od ostatných dlhoperiodických komét novým kritériom, ktoré v roku 2001 navrhol P.A. Dybczynski. (VEGA 4012, Neslušan, práca č. 95)
Prvýkrát bola z pozorovaní odvodená štruktúra vonkajšej časti Oortovho oblaku. Ukázalo sa, že oblak je smerom do stredu menej koncentrovaný (index mocninného rozdelenia len asi -0,65), než sa predpokladalo (index -2 až -2,5). Erózia vonkajšieho oblaku spôsobená galaktickými slapmi a hviezdami prechádzajúcimi okolo bola odhadnutá asi na 19%. (VEGA 4012, Neslušan, Jakubík, práca č. 39)
V rámci získavania astrometrických polôh vybraných komét a asteroidov bolo napozo-rovaných a zredukovaných 54 polôh komét a 131 polôh malých planét. Fotometrický program bol zameraný na vytváranie priestorových modelov asteroidov, blízkozemské objekty, asteroidy rodiny Hungária na vnútornej strane hlavného pásu a periodické kométy. (VEGA 4002 a 4012, Neslušan, Svoreň, Pittichová, Husárik, Kaňuchová, Jakubík, Červák, Ambróz, práce č. 37, 73, 74, 76, 133 a 134)
Vykonali sme pozemské pozorovania kométy 9P/Tempel 1, ktorými sme prispeli k úspešnému kozmickému programu NASA Deep Impact. Predbežná analýza pozorovaní po dopade projektilu na kométu ukázala: 1. Impakt spôsobil výron materiálu z jadra kométy odlišného zloženia ako mal materiál pred impaktom. 2. Priemer a hmotnosť prachových častíc po impakte bola väčšia ako pred ním. 3. Aktivita jadra kométy spôsobená impaktom trvala iba niekoľko dní. (VEGA 4002, Pittichová, práca č. 35)
Uskutočnila sa globálna analýza aktivity a štúdium stavby meteorického prúdu Geminíd 1996-2003 zo spoločných radarových pozorovaní na základni Lecce-Bologna-Modra. Šírka prúdu s polovičnou frekvenciou maxima dosahuje dva dni a variácia hmotového exponenta v okolí maxima naznačuje relatívne stabilnú populáciu meteoroidov v prúde s menšími časticami rozloženými viac v oblasti nárastu aktivity do maxima. (VEGA 3024, Porubčan, práca č. 45)
Odseparovaním členov roja Geminíd z fotografických dráh meteorov dostupných v najnovšej verzii IAU katalógu fotografických dráh meteorov bola odvodená stredná dráha prúdu, veľkosť, tvar a efemerida radiantu. Radiačná plocha centálnej časti prúdu je len 2x2 stupne. Študiom dráhového vývoja strednej dráhy Geminíd a ich potenciálneho materského telesa asteroidu 3200 Phaethon sa potvrdila ich blízka genetická súvislosť. (VEGA 3024, Porubčan, Hajduk, práca č. 48)
Na základe homogenizácie a komplexnej analýzy dráhových a geofyzikálnych parametrov fotografických meteorov databázy IAU Meteor Data Centra, ktorej spravovaním je od roku 2001 poverené naše pracovisko, sme uskutočnili revíziu a doplnenie katalógu dráh fotografických meteorov. Nová verzia katalógu obsahuje 4581 presných fotografických dráh meteorov a je dostupná aj elektronicky na serveri AsÚ SAV. (VEGA 4012, Porubčan, Neslušan, Svoreň, práca č. 34)
Kombinácia pozorovaní v rádiovej, UV, viditeľnej a IR oblasti, poskytujúca informácie o chemickom zložení jadra s dokonalejšími modelmi tepelného vývoja umožnila stanoviť kritériá na odlíšenie primordiálnych rozdielov medzi jednotlivými kometárnymi populáciami od rozdielov v dôsledku odlišného dynamického a fyzikálneho vývoja. Hlavnými zdrojmi poznatkov sú aktivita vzdialených komét, monitorovanie Kentaurov v širokom rozsahu vzdialeností a pátranie po kóme EKB objektov. (VEGA 4012, Svoreň, práca č. 2)
Pomocou nami navrhnutej metódy indexov boli z najnovšej verzie IAU katalógu fotografických dráh meteorov odseparované meteoroidy patriace k prúdu Perzeíd. Zoznam obsahujúci celkove 875 členov je dostupný aj elektronicky na serveri AsÚ SAV. (VEGA 4012, Svoreň, Kaňuchová, práca č. 62)
V spektrách spektroskopických Am dvojhviezd HD 434, HD 861, HD 108642, HD 178449 a HD 216608 sme objavili spektrálne čiary sekundárnych zložiek. Tým sme ukázali, že CCD pozorovania tohto typu dvojhviezd na teleskopoch triedy 2-m s vysokým S/N môžu viesť k objavu sekundárnych spektier mnohých doteraz nerozlíšených SB1 systémov (VEGA 3014, Budaj, Žižňovský, Zverko, práca č. 93)
Pre symbiotickú hviezdu YY Her sme potvrdili zákrytový model, čím sme definitívne vylúčili možnosť vysvetliť pozorované zmeny svetelnej krivky kombináciou elipsoidálneho efektu a zmien jasnosti okolohviezdnej obálky. Boli vypočítané energetické bilancie a časové škály pozorovanej aktivity tejto sústavy. (VEGA 4015, Hric, práca č. 24)
Bol získaný fotometrický materiál mäkkých röntgenových zdrojov V Sge a QR And, ktorý bol následne analyzovaný a interpretovaný. Pre V Sge bolo začiatkom roka 2005 zaznamenané vzplanutie. Na základe analýzy (O-C) diagramu boli spresnené efemeridy a periódy orbitálnej dráhy. (APVT 51 - 000802, Hric, práce č. 82 a 83)
Na základe viacfarebnej CCD fotometrie a spektroskopie klasickej novy V475 Scuti sme určili jej základné parametre, previedli sme jej klasifikáciu ako pomalej Fe II novy a detegovali sme formovanie prachu v jej expandujúcej obálke urýchľovanej hviezdnym vetrom. 13-dňovú periódu zjasnení novy sme vysvetlili pulzáciami horúcej zložky alebo prenosom hmoty z červeného na bieleho trpaslíka spôsobeným tretím telesom obiehajúcim okolo sústavy na excentricej dráhe. (VEGA 4014, Chochol, Pribulla, práce č. 25, 26 a 27)
Simultánnou analýzou fotometrie a spektroskopie horúcej zákrytovej dvojhviezdy V1034 Sco v mladej otvorenej hviezdokope NGC 6231 sme upresnili orbitálnu periódu sústavy na 2,4406 dňa, určili parametre zložiek a zistili, že malá excentricita dráhy navrhnutá predtým je pravdepodobne len dôsledkom aktivity zložiek a asymetrie krivky radiálnych rýchlostí. Absolútne parametre zložiek viedli k nezávislému určeniu modulu vzdialenosti V0 - MV = 10.73 ±0.02 pre hviezdokopu NGC6231 (APVT-20-014402, Pribulla, práca č. 17)
Analýzou okamihov miním vybraných krátkoperiodických zákrytových dvojhviezd sme vysvetlili cyklické zmeny ich orbitálnej periódy light-time efektom a určili parametre ich dráh okolo spoločného ťažiska s tretím telesom. Analýzou rozptylu fotoelektrických a CCD okamihov miním bolo najdených niekoľko kandidátov krátkoperiodických trojhviezdnych sústav. Diskutovali sme aj iné mechanismy spôsobujúce cyklické zmeny orbitálnej periódy (APVT-20-014402, Pribulla, Chochol, Tremko, práca č. 46)
Prezentovali sme nové fotoelektrické svetelné krivky kontaktných sústav V344 Lac a V1191 Cyg a určili sme ich fotometrické elementy využitím vlastného programu ROCHE. Na analýzu zmien ich orbitálnych periód sme použili všetky dostupné okamihy miním. U sústavy V1191 Cyg bol zistený prudký nárast orbitálnej periódy (APVT-20-014402, Pribulla, Vaňko, Chochol, práca č. 47)
Zložité chovanie svetelných kriviek symbiotických dvojhviezd sme vysvetlili využitím ich rozdelenia energie v optickej oblasti spektra. Vlnové variácie, ktoré sú funkciou orbitálneho pohybu, pozorované behom kľudných fáz, sú produkované orbitálne viazanou variáciou žiarenia symbiotickej hmloviny. Behom aktívnych fáz tento typ variácie svetla mizne v dôsledku tvorby opticky hrubej pseudofotosféry okolo aktívnej hviezdy (APVT-20-014402, Skopal, práca č. 58)
Na základe presného určenia fyzikálnych parametrov kľudných symbiotických hviezd EG And a CQ Dra sme zistili, že jediným zdrojom energie obidvoch dvojhviezd je akrécia hmoty hviezdneho vetra obrej zložky na kompaktnú horúcu zložku dvojhviezdy s tempom akrécie rádove 10-8 hmotností Slnka za rok. (APVT-20-014402, Skopal, práca č. 60)
Odvodili sme aproximačné vzťahy pre základné parametre Rocheho ekvipotenciály – polomer a pozícia vnútorného Lagrangovho bodu L1 pre asynchróne rotujúcu zložku v dvojhviezdnom systéme. Rozdiely medzi numerickým riešením a našou aproximáciou sú menšie než 7 percent. Ukázali sme, že prijímajúca zložka v interagujúcej dvojhviezde môže rotovať rýchlejšie než je obežná perióda v dôsledku akrečného procesu. Túto možnosť sme demoštrovali na dvojhviezde TX UMa. (VEGA 4014, Skopal, Komžík, práce č. 19 a 61)
Poprvýkrát sme analyzovali simultánne spektroskopické a fotometrické pozorovania niekoľkých chromosférických aktívnych hviezd slnečného typu, získané na zahraničných observatoriách. V prípade zákrytovej hviezdy AR Lac boli odhalené škvrny na primárnej zložke v stredných hviezdnych šírkach a v prípade SB1 sústavy II Peg v nízkych hviezdnych šírkach. Tieto zistenia sú doležité pri určení magnetických cyklov u týchto objektov (Zboril, práce č. 65 a 66)
V analýze svetelných kriviek magnetických CP hviezd HD 90044 a HD 125248 sme aplikovali metódu „Principal Component Analysis“. Získali sme tak realistický popis ich premennosti s minimálnym počtom voľných parametrov. (VEGA 3014, Zverko, Žižňovský, práca č. 132)
Vypočítali sme rozloženie energie v žiarení CP-hviezdy s Teff =10 000 K, log g = 4,0 pre široký rozsah abundancií kremíka a ďalších ľahkých prvkov. Vysvetlili sme rozdiely v rozdelení energie a uvby jasností oproti normálnym hviezdam. (VEGA 3014, Zverko, Žižňovský, práca č. 131)
Ukázali sme, že Cremonovský časo-priestor môžeme chápať ako konfiguráciu, ktorá je limitou oveľa fundamentálnejšej štruktúry, keď sústava generujúcich kvadratických plôch spĺňa špeciálne podmienky (EGIDE 411867G, Saniga, práca č. 53)
Bolo zistené, že tri priestorové súradnice Cremonovského časo-priestoru vykazujú zaujímavú „2+1“ faktorizáciu vzhľadom na generického pozorovateľa. Boli opísané základné vlastnosti špecifického typu Cremonovského časo-priestoru, ktorého prídavné dimenzie sú fundamentálne odlišné od klasických časovej a priestorových dimenzií. (EGIDE 411867G, Saniga, práce č. 52 a 54)
Objavili sme, že sústavy tzv. “vzájomne nepredpojatých báz” v Hilbertovom priestore konečnej dimenzie q môžu byť chápané ako tzv. oblúky v projektívnych rovinách rádu q. Vlastnosti “stlačených” kvantových stavov sa dajú popísať poliami a algebrami Galoisa. (EGIDE 411867G, Saniga, práce č. 43 a 55)
Bol nájdený úzky vzťah medzi abstraknou algebrou, projektívnou geometriou a časovým kodovaním kvantovej informácie (EGIDE 411867G, Saniga, práca č. 97)