Čo môžete vidieť na oblohe v druhom štvrťroku 2020

Východy a západy Slnka a Mesiaca:

Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre druhý štvrťrok sú v „letnom“ (LSEČ) čase:

deň

východ Slnka

západ Slnka

východ Mesiaca

západ Mesiaca

apríl 3

06 24

19 24

13 11

04 20

apríl 13

06 04

19 39

01 20

09 41

apríl 23

05 45

19 54

06 17

20 15

máj 3

05 27

20 09

14 48

04 00

máj 13

05 12

20 23

01 46

10 27

máj 23

05 00

20 35

05 34

21 25

jún 2

04 52

20 46

16 31

03 14

jún 12

04 48

20 54

01 14

11 33

jún 22

04 48

20 57

05 37

22 16

 

 

Fázy Mesiaca

prvá štvrť

01. apríl

 

 

spln

08. apríl

07. máj

05. jún

posledná štvrť

15. apríl

14. máj

13. jún

nov

23. apríl

22. máj

21. jún

prvá štvrť

30. apríl

30. máj

28. jún

Polotieňové zatmenie Mesiaca 5. júna 2020

Zatmenie bude viditeľné na väčšine územia Európy (aj v ďalších častiach sveta, najmä južnej pologule), zo Slovenska bude pozorovateľný takmer celý priebeh s výnimkou úplného začiatku. Podmienky pozorovania sú nepriaznivé – prvá fáza prebehne ešte cez deň, zvyšok počas súmraku.

Priebeh zatmenia:

začiatok polotieňového zatmenia

19 hod 46 min

východ Mesiaca

20 hod 34 min

západ Slnka

20 hod 49 min

najväčšia fáza

21 hod 25 min

koniec polotieňového zatmenia

23 hod 04 min

 

V najväčšej fáze zatmenia bude v polotieni ponorených 57% mesačného disku. Keďže ide o polotieňové zatmenie, Mesiac bude stále viditeľný, len spodná časť bude tmavšia ako horný okraj, ktorý do polotieňa nevstúpi. Pokles jasnosti Mesiaca pri polotieňovom zatmení nie je veľký a tak vzhľadom na letnú atmosféru znečistenú prachovými časticami a vodnou parou nemusí byť zníženie jasu mesačného disku v tomto období voľným okom vôbec viditeľné.

Prstencové zatmenie Slnka 21. júna 2020

Na krajnom juhovýchode Slovenska bude toto zatmenie viditeľné ako čiastočné. Najlepšie bude viditeľné v okolí Čiernej nad Tisou – v maxime bude však zakrytých len 0,1% slnečného disku. Začiatok čiastočného zatmenia je ráno v čase 07:33, maximálna fáza 07:45 a koniec čiastočného zatmenia v čase 07:58. Pri pozorovaní použite projekciu a chráňte si zrak účinným slnečným filtrom, ináč môže dojsť k vážnemu poškodeniu zraku.

 

Viditeľnosť planét

Merkúr – v apríli a prvej polovici mája bude nepozorovateľný. V druhej polovici mája a prvej polovici júna bude viditeľný večer po západe Slnka.

Venuša – v apríli bude veľmi dobre pozorovateľná na večernej oblohe, zapadá až 4 hodiny po západe Slnka. Do konca mája sa viditeľnosť bude postupne zhoršovať. Koncom júna bude viditeľná ráno 1 hodinu pred východom Slnka.

Mars – celý čas bude viditeľný na rannej oblohe, koncom mája vychádza už 2 hodiny po polnoci, v júni bude viditeľný celú druhú polovicu noci.

Jupiter – v apríli viditeľný na rannej oblohe, koncom mája a začiatkom júna vychádza o polnoci. V druhej polovici júna bude viditeľný celú noc.

Saturn – v apríli bude viditeľný na rannej oblohe, v máji bude vychádzať stále skôr a podmienky na pozorovanie sa budú zlepšovať. V druhej polovici júna bude viditeľný celú noc.

 

Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:

Apríl – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. apríla)

Apríl – večerná obloha

Máj – ranná obloha (poloha Mesiaca 16. mája)

Máj – večerná obloha

Jún – ranná obloha (poloha Mesiaca 15. júna)

Jún – večerná obloha

Meteorické roje

Lyridy – meteorický roj činný od 19. do 25. apríla s maximom aktivity 22. apríla

Meteorický roj pozorovaný každoročne súvisí s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Pozorované maximum činnosti je úzke - úkaz trvá menej ako týždeň – z toho vyplýva, že šírka prúdu je malá. Centrálne vlákno má len 200 000 km. V dráhe prúdu sa vyskytujú zhluky častíc – frekvencie rok od roka silne kolíšu. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyríd je už z roku 687 pred n.l. Dráha roja prechádza blízko Saturna (0,16 AU) – poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou – v niektorých rokoch je pozorovaná veľmi nízka frekvencia.

Podmienky na pozorovanie v roku 2020 sú veľmi dobré – počas maxima aktivity je Mesiac v nove. Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci.

Eta Akvaridy – meteorický roj činný od 21. apríla do 12. mája s maximom aktivity 5. mája

Meteorický roj súvisí rovnako ako Orionidy s periodickou Halleyovou kométou. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 miliónov km. Eta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom, sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s. Radiant lezi v blízkosti hviezdy eta v súhvezdí Vodnára. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z južnej (v maxime aktivity frekvencie do 30 meteorov za hodinu) ako severnej pologule (najviac do 10 meteorov za hodinu). Podmienky na pozorovanie v roku 2020 nie sú priaznivé – v deň maxima je Mesiac 2 dni pred splnom.

Kométy

V druhom štvrťroku 2020 očakávame dve jasné kométy, ktoré budú pozorovateľné aj malými ďalekohľadmi. Celkom nie je vylúčený ani opätovný objav stratenej kométy 85D/Boethin.

Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS)

Dlhoperiodická kométa objavená na Havajských ostrovoch v septembri 2017 vo vzdialenosti 9 astronomických jednotiek sa stále približuje k Slnku a Zemi a zjasňuje. Perihéliom prejde 4. mája. Maximálna jasnosť sa očakáva v prvej polovici mája. V druhom štvrťroku sú veľmi dobré podmienky na pozorovanie – v apríli a máji je cirkumpolárna, teda viditeľná počas celej noci.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

04 05

03 15

+69 59

1,763

1,665

67,7

8,4

04 10

03 36

+71 30

1,755

1,650

67,2

8,4

04 15

04 03

+73 00

1,745

1,637

67,0

8,4

04 20

04 36

+74 22

1,733

1,628

66,9

8,3

04 25

05 17

+75 29

1,721

1,621

67,1

8,3

04 30

06 06

+76 11

1,707

1,616

67,5

8,2

05 05

07 02

+76 17

1,694

1,615

68,0

8,2

05 10

07 59

+75 37

1,682

1,617

68,7

8,2

05 15

08 51

+74 11

1,672

1,621

69,4

8,2

05 20

09 36

+72 03

1,664

1,628

70,1

8,2

05 25

10 13

+69 21

1,660

1,638

70,9

8,2

05 30

10 43

+66 13

1,659

1,650

71,7

8,3

06 04

11 08

+62 45

1,664

1,665

72,3

8,3

06 09

11 28

+59 03

1,674

1,683

72,9

8,4

06 14

11 46

+55 11

1,690

1,725

73,3

8,5

06 19

12 01

+51 13

1,713

1,749

73,5

8,5

06 24

12 14

+47 13

1,742

1,776

73,5

8,6

06 29

12 26

+43 13

1,779

1,665

73,2

8,7

 

Snímka kométy C/2017 T2 PANSTARRS získaná Rolandom Ligustrim 24.11.2019.

Kométa C/2019 Y4 (ATLAS)

Kométa bola objavená 28. decembra 2019 programom Asteroid Terrestrial-Impact Last Alert System. Počas apríla a prvej polovice mája bude zjasňovať až takmer na úroveň viditeľnosti voľným okom. Neskôr síce bude jasná, ale zle pozorovateľná pre malú uhlovú vzdialenosť od Slnka.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

04 05

07 26

+68 09

1,032

1,401

87,1

10,0

04 10

06 55

+67 16

1,016

1,307

80,7

9,7

04 15

06 27

+66 01

0,998

1,210

74,4

9,3

04 20

06 03

+64 28

0,978

1,110

68,1

8,9

04 25

05 41

+62 39

0,955

1,007

61,7

8,4

04 30

05 22

+60 32

0,928

0,900

55,3

7,9

05 05

05 02

+58 01

0,896

0,790

48,5

7,2

05 10

04 43

+54 48

0,860

0,675

41,3

6,5

05 15

04 22

+50 24

0,823

0,556

33,3

5,5

 

Kométa 85D/1985 T2 (Boethin)

Kométa 85D/Boethin je periodická kométa Jupiterovej rodiny objavená v roku 1975. Posledný krát bola pozorovaná v marci 1986, pri návratoch v roku 1997 a 2008 nebola pozorovaná. Predpokladá sa, že kométa sa rozpadla a zanikla. V prípade, ak by sa predsa objavila, bola by jasnejšia ako 12. magnitúda od začiatku mája až do polovice októbra. V máji a júni by bola pozorovateľná ráno krátko pred východom Slnka.

dátum

α [h m]

δ [° ’]

Δ [AU]

r [AU]

E [°]

m1

05 10

23 56

-00 44

2,005

1,575

50,8

12,0

05 15

00 11

+01 05

1,941

1,532

51,5

11,6

05 20

00 26

+02 58

1,881

1,489

52,0

11,3

05 25

00 43

+04 54

1,825

1,447

52,3

11,0

05 30

00 59

+06 52

1,773

1,407

52,4

10,7

06 04

01 17

+08 53

1,725

1,368

52,5

10,4

06 09

01 35

+10 54

1,683

1,332

52,3

10,1

06 14

01 54

+12 55

1,645

1,297

52,0

9,8

06 19

02 14

+14 53

1,613

1,265

51,6

9,6

06 24

02 34

+16 47

1,586

1,235

51,1

9,3

06 29

02 56

+18 35

1,564

1,209

50,6

9,1

 

Vysvetlivky:

α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe

Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách

r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách

E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch

m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach