Východy a západy Slnka a Mesiaca:
Časy sú uvedené pre Bratislavu, v Košiciach nastanú javy približne o 16 minút skôr – údaje pre prvý štvrťrok sú v SEČ do 27. marca 2021, od 28. marca sú údaje v „letnom“ (LSEČ) čase:
deň |
východ Slnka |
západ Slnka |
východ Mesiaca |
západ Mesiaca |
január 08 |
07 42 |
16 13 |
02 06 |
12 29 |
január 18 |
07 36 |
16 27 |
10 31 |
22 22 |
január 28 |
07 26 |
16 42 |
16 08 |
07 36 |
február 07 |
07 12 |
16 58 |
03 52 |
12 13 |
február 17 |
06 55 |
17 15 |
09 26 |
23 24 |
február 27 |
06 37 |
17 31 |
17 38 |
07 08 |
marec 09 |
06 17 |
17 46 |
04 47 |
13 05 |
marec 19 |
05 56 |
18 02 |
08 33 |
00 29 |
marec 29 |
06 35 |
19 17 |
20 16 |
07 15 |
Fázy Mesiaca
posledná štvrť |
06. január |
04. február |
06. marec |
nov |
13. január |
11. február |
13. marec |
prvá štvrť |
20. január |
19. február |
21. marec |
spln |
28. január |
27. február |
28. marec |
Viditeľnosť planét
Po jesennej žatve, keď sa nám všetky planéty predvádzali v plnej kráse, bude prvý štvrťrok 2021 podstatne chudobnejší. V priaznivej polohe na pozorovanie ostane celý čas len Mars a koncom januára Merkúr, ostatné planéty sa budú pohybovať v súmraku buď večer po západe Slnka alebo ráno pred jeho východom.
Merkúr – v druhej polovici januára na večernej oblohe, v poslednej dekáde zapadá takmer 2 hodiny po západe Slnka, vo februári nepozorovateľný, v marci na rannej oblohe tesne pred východom Slnka.
Venuša – v januári ráno tesne pred východom Slnka, vo februári a marci nepozorovateľná.
Mars – veľmi dobre pozorovateľný celý prvý štvrťrok v prvej polovici noci.
Jupiter – v januári a februári nepozorovateľný, v marci na rannej oblohe tesne pred východom Slnka.
Saturn – viditeľnosť Saturna kopíruje viditeľnosť Jupitera, v marci bude vychádzať o pol hodiny skôr.
Mapky znázorňujú polohu planét na rannej a večernej oblohe pre stred príslušného mesiaca:
Január – ranná obloha
Január – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. januára)
Február – ranná obloha
Február – večerná obloha (poloha Mesiaca 15. februára)
Marec – ranná obloha
Marec – večerná obloha (poloha Mesiaca 16. marca)
V prvom štvrťroku očakávame len jeden významný roj – hneď začiatkom januára budú v činnosti Kvadrantidy. Potom nastáva z hľadiska meteorickej astronómie hluché jarné obdobie, ktoré ukončí až metorický roj Lyríd v poslednej dekáde apríla.
Kvadrantidy – meteorický roj činný od 1. do 6. januára s maximom aktivity 3. januára
Maximum roja je veľmi ostré, prevažná väčšina meteorov sa objaví od zotmenia 3. januára do polnoci 3./4. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín je frekvencia až 45 meteorov za hodinu. Roj sa vyskytuje pravidelne každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch však dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie až do 200 meteorov za hodinu boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 na radare bolo zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu. V radarovej oblasti je roj silnejší ako oveľa známejšie Perzeidy a Geminidy. Dráha roja je dosť nepresná, ako materské telesá prichádzajú do úvahy buď asteroid 2003 EH1, alebo periodická kométa 96P/Machholz. Samotné meteory tohto roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2021 sú podmienky na pozorovanie priemerné – pozorovanie bude čiastočne rušiť Mesiac, ktorý je v čase maxima 4 dni po splni.
V prvom štvrťroku 2021 očakávame len jednu kométu jasnejšiu ako 12. magnitúda, ktorá bude pozorovateľná aj malými ďalekohľadmi. V prípade objavu ďalšej jasnej kométy bude stránka aktualizovaná.
Kométa 141P/Machholz 2
Kométa 141P/Machholz 2 je periodická kométa Jupiterovej rodiny s obežnou dobou 5,33 roka. Bola objavená v roku 1994 počas náhleho zjasnenia spôsobeného rozpadom. Pri návrate v roku 2015 bolo pozorované jadro D veľmi premenlivého vzhľadu a jasnosti. Jasnejšia ako 12. magnitúda bude od začiatku roka do konca januára, kedy bude pozorovateľná až 4 hodiny večer po západe Slnka. Perihéliom prešla 16. decembra 2020.
Efemerida pre 0 hodín UT:
dátum |
α [h m] |
δ [° ’] |
Δ [AU] |
r [AU] |
E [°] |
m1 |
05 01 |
23 16 |
-08 12 |
0,562 |
0,875 |
62,1 |
9,0 |
10 01 |
23 53 |
-07 40 |
0,537 |
0,908 |
65,9 |
9,4 |
15 01 |
00 33 |
-06 56 |
0,522 |
0,946 |
70,4 |
9,9 |
20 01 |
01 14 |
-06 00 |
0,520 |
0,988 |
75,2 |
10,4 |
25 01 |
01 54 |
-04 54 |
0,529 |
1,034 |
80,0 |
11,0 |
30 01 |
02 32 |
-03 41 |
0,551 |
1,082 |
84,5 |
11,9 |
Vysvetlivky:
α rektascenzia a δ deklinácia – súradnice kométy na oblohe
Δ – vzdialenosť kométy od Zeme v astronomických jednotkách
r – vzdialenosť kométy od Slnka v astronomických jednotkách
E – uhlová vzdialenosť kométy od Slnka v stupňoch
m1 – celková jasnosť kométy v magnitúdach
Vyhľadávacia mapka kométy 141P/Machholz 2